Martin M. Šimečka: „Viaceré búrky sa zlievajú dohromady. Prvou bola pandémia, potom klimatická kríza, vojna na Ukrajine – to všetko spôsobuje turbulencie. Slovenská spoločnosť je v zásade krehká. Fico to využil. Voľby ukážu iba to, aká veľká časť slovenskej spoločnosti prešla pod vplyv ruského barbarstva a aká veľká je tá druhá, ktorá vidí svoju budúcnosť v európskej civilizácii.“
Tento výrok z predvolebnej diskusie krásne ilustruje základný problém slovenskej spoločnosti: nemáme intelektuálnu elitu.
To, čo sa na ňu hraje, zároveň pôsobí ako satira seba samej.
Nevedia vysvetľovať svet inak, len tak, že si nájdu nejakého bubáka a potom v pekne čierno-bielej schéme všetko hádžu naňho. Ako deti. Alebo ako konšpi príbehy, ktoré inak tak radi kritizujú.
Nie, Smer rozhodne len nevyžil krátkodobé krízy. Rozdelenie ekonomickej spoločnosti je dané dlhodobými faktormi, vrátane ekonomických, a komunikačnou polarizáciou, ku ktorej vy, kaviareň, výrazne prispievate.
Manipulujete, klamete, nafukujete, hysteričíte, s infantilnou vierou, že tak robíte pre dobro krajiny (pričom, úprimne, myslíte najmä seba). A potom sa čudujete následkom.
Ako by to nestačilo, Šimečka je vo vyššie uvedenom výroku aj nádherný „rasista“, ak použijeme výraz rasizmus vo forme, v akej ho radi používajú moderní mestskí intelektuáli.
Tak ako má niekto obsesiu migrantmi, a musí ich mať v každej väčšej schéme sveta, pre kaviareň sú to Rusi.
V tej ich schéme sú dokonale dehumanizovaní, akési primordiálne zlo.
V tomto naša kaviareň nie je sama. Stačí vidieť, ako vplyvné mediálne kruhy v USA rady zvalujú krízu americkej politiky na údajnú ruskú manipuláciu ich volieb.
Hovoríme o systéme, ktorý dokázal za prezidenta zvoliť Busha mladšieho, o systéme, o ktorom si samotná americká spoločnosť myslí, že je hlboko skorumpovaný. Ale kto to všetko zapríčinil? Rusi.
Rozdiel je v tom, že tí propagandisti v USA sú oveľa lepšie platení ako Šimečka.
Tí naši propagandisti sú niekedy odmenení aspoň na naše pomery veľmi slušnými flekmi, ale časť z nich je detinsky naivná skoro zadarmo.
Chcú byť dobrými žiakmi, tak opakujú nejaké poučky, ktoré predpisuje niekto mocný. A čakajú, že za to budú chválení, tak ako kedysi v škole.
Chýba im pritom ako empatia, jedno či k Rusom (a Ukrajincom, o ktorých sa dojemne akože starajú, veď tá krv netečie z kaviarne) alebo k Slovákom. A najmä intelektuálna výkonnosť, aby si vedeli svet spracovať do niečoho iného, ako do tých jednoduchučkých schém dobra a zla, dobrých a bubákov, „Európy“ a Rusov.
Áno, aj volebná kampaň ukázala prázdnosť domácej politiky, aj chorobné tendencie v slovenskej spoločnosti.
Vrátane toho, že sa nedarí konštituovať politický stred, a že politickú diskusiu tvoria na jednej strane žlčovité, miestami až zlotrilé davy utopené v nezmysloch a na druhej „intelektuáli“ v úvodzovkách. Väčšina spoločnosti nepatrí ani do jedného, ani do druhého tábora ale nepočuť ju, necítiť ju. Hlavne preto, že médiá ten veľký, pragmatický, rozvážny stred proste nezobrazia.
Ale keď teda sme pri jednoduchej komunikácii, tak odkaz Šimečkovi a podobným môže byť tiež jednoduchý:
Nie, žiadni Rusi, žiadni „východní barbari“: tú polarizáciu, s jej politickými dôsledkami, spôsobujete do značnej miery vy sami.