Ukrajinskí extrémisti boli prekážkou mieru v roku 2014, aj v roku 2019, aj v roku 2022. Bolo to však tabu. Dnes sa zo západných médií a od Zelenského poslanca dozvedáme, že sú prekážkou i dnes. (standard.sk)
Vo svojom írskom cestopise spred mesiaca som spomínal zavraždenie írskeho predsedu vlády Michaela Collinsa počas írskej občianskej vojny pred sto rokmi. Radikáli ho zabili preto, lebo podľa nich zmluva s Britmi o írskej nezávislosti obsahovala neprijateľné írske ústupky. Napríklad Severné Írsko ostalo Británii. A Collins bol v delegácii, ktorá zmluvu dojednala.
V článku som sa pýtal, či pred podobným problémom a hrozbou nebude stáť ukrajinský prezident Zelenskyj, keď bude naozaj chcieť rokovať o mieri a bude stáť pred otázkou, čo s Rusmi obsadeným územím, ktorého dobytie jednoducho nie je v ukrajinských silách.
A táto otázka je teraz na stole.
Na Ukrajine pribúda radikálov, píše Financial Times
Pred pár dňami problém otvoril britský denník Financial Times v článku Ukrajina čelí svojej najtemnejšej hodine.
Dočítame sa v ňom: „Najväčší domáci problém pre Zelenského môže pochádzať z nacionalistickej menšiny, ktorá je proti akémukoľvek kompromisu, pričom niektorí z nich sú teraz ozbrojení a vycvičení na boj.“
Článok cituje poslanca ukrajinského parlamentu Oleksandra Merežka, člena Zelenského strany Sluha národa: „Ak sa pustíte do akéhokoľvek vyjednávania, mohlo by to byť spúšťačom spoločenskej nestability,“ hovorí ukrajinský predstaviteľ, „Zelenskyj to veľmi dobre vie.“
A dodáva: „Vždy bude existovať radikálna časť ukrajinskej spoločnosti, ktorá bude každé vyjednávanie nazývať kapituláciou. Krajná pravica na Ukrajine rastie. Pravica je nebezpečenstvom pre demokraciu.“
Kedysi sa tomu hovorilo ruská propaganda
Tak na Ukrajine krajná pravica ohrozuje demokraciu… Nuž, kto by to bol povedal. Koľko nám u nás hovorili, že takéto reči sú len ruská propaganda. A že na Ukrajine nič také neexistuje. A že ak tam nejakí extrémisti boli, tak sa už polepšili. Aj pluk Azov už vlastne tvoria v podstate len samí demokrati. A ak na Ukrajine stále nejakí fašisti sú, tak len takí úplne bezvýznamní.
A dnes tú „ruskú propagandu“ šíri ukrajinský vládny poslanec, predseda parlamentného výboru pre zahraničné veci, ktorý – súdiac podľa jeho životopisu – je poriadne antiruským politikom.
A hovorí to vo Financial Times.
Treba si ujasniť terminológiu. Tú krajnú pravicu na Ukrajine, o ktorej hovorí Merežko, niektorí nazývajú fašistami alebo nacistami. Na mnohých z ukrajinskej krajnej pravice to sedí, i keď vo všeobecnosti ich radšej nazývam extrémistami.
V západnej tlači ich zvyknú nazývať nevinnejším slovom „nacionalisti“.
V každom prípade však platí, že podľa európskych (aj slovenských) liberálnych kritérií sú to na sto percent fašisti a nacisti. Na Slovensku zvyknú liberáli niekoho označiť za nacistu za ďaleko nevinnejšie prejavy, než sú tie, ktorých sa dopúšťajú extrémisti na Ukrajine.
No a títo fašisti/extrémisti teda na Ukrajine naozaj existujú. No veď sme to vedeli vždy. Avšak keď to hovorí aj poslanec Merežko, tak existujú aj oficiálne.
A sú sebavedomí.
Sebavedomie ukrajinských extrémistov
Ak chcete pochopiť komplikovaný vzťah medzi prezidentom Zelenským a ukrajinskými extrémistami, treba si pripomenúť, že Zelenskyj bol zvolený s programom vyriešenia napätých vzťahov s Ruskom a urovnania vojnového stavu na Donbase.
Zelenskyj sa stal prezidentom v máji 2019. Známa tvár extrémistickej scény Dmytro Jaroš mu odkázal verejne: „Ak Zelenskyj zradí, odvisne.“
Poučné je video, na ktorom prezident Zelenskyj v októbri 2019 na Donbase v obci Zolotoje v Luhanskej oblasti diskutuje s bojovníkmi bataliónu Azov. Zolotoje ležalo na hranici medzi územím ovládaným kyjevskou vládou a územím ovládaným proruskými vzbúrencami.
Jeden z veliteľov bataliónu menom Denis Jantar ako keby nechápal, že prezident je najvyšším veliteľom ozbrojených síl.