Sú také chvíle, keď to zabolí. Alojz Rakús zomrel. (standard.sk)
Mal som tú česť poznať ho 33 rokov, od roku 1990, keď sa zakladalo KDH. Na zasadnutí niektorého orgánu KDH po prvých slobodných voľbách v zasadačke v sídle KDH na Žabotovej ulici som ho videl prvýkrát. Vedelo sa už, že bude ministrom zdravotníctva.
Rakús bol pokojný kresťanský intelektuál, nespomínam si, že by som ho niekedy videl rozčúleného, k bolestivým politickým otázkam sa vyjadroval sústredene a vždy s prívetivým, ľahkým úsmevom na tvári. Nie náhodou sa stal lekárom, psychiatrom.
Bol intelektuálom par excellence. Bolo to vidieť nielen na jeho osobnej knižnici s viac ako desaťtisíc zväzkami, ktorú roky dopĺňal tak, že raz za týždeň navštívil známe bratislavské kníhkupectvo a odchádzal z neho s niekoľkými novými knihami. Videl som to však aj vtedy, keď som sledoval jeho myseľ. V minulosti som sa občas od neho učil. Tam, kde som ja smeroval len intuitívne, on dokázal poskytnúť racionálne argumenty, fakty a skúsenosť.
Jeho politickou metódou však bola aj otvorenosť, s akou diskutoval roky so svojimi liberálnejšími priateľmi. Bol tým v bratislavských intelektuálnych kruhoch známy.
Patril k pilierom kresťanskej konzervatívnej politiky v posledných dekádach. V politike KDH pôsobil v čase rozvinutej liberálnej antropologickej revolúcie, ktorú niektorí konzervatívci podcenili a iní s ňou zase uzatvárali chybné kompromisy. O Rakúsovi som raz napísal, že táto revolúcia v ňom našla zdatného znalca a nekompromisného protivníka.
Rakús a Evangelium vitae
S jeho menom je spojený prvý slovenský pokus skoncovať s legálnym potratom. Keď sa stal v roku 1990 ministrom zdravotníctva, umožnil lekárom a zdravotníkom možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí, ak nechceli byť účastní na vykonávaní potratu.