Máme zrejme za sebou kauzu „Pokus o slovenský Majdan“. Tie úvodzovky sú dôležité. Zišla sa Bezpečnostná rada na žiadosť prezidenta Pellegriniho, po jej zasadnutí prehovoril prezident i premiér Fico i opozícia. (facebook.com)
Popudom na zasadnutie Bezpečnostnej rady boli informácie od SIS, podľa ktorej pôsobia na Slovensku štruktúry, ktoré sú napojené na zahraničie, a ktoré chcú spôsobiť pád vlády akciami ako blokovanie dopravy, blokovanie vládnych budov a podobne. Teda akciami, ktorých charakter už nie je celkom nenásilný. Tieto štruktúry majú mať napojenie na slovenskú opozíciu. Prezident i premiér túto situáciu označili za vážnu.
Niektoré tvrdenia sa aj potvrdzujú. Členovia organizácie Nie v našom meste včera uviedli, že maily s takýmto obsahom skutočne rozposielali viac ako stovke adresátov. Bránia sa, že text im napísala umelá inteligencia. Ale veď ho pred rozoslaním vari čítali. A tie metódy, čo v mailoch navrhujú, nie sú celkom nenásilné. Sú riadne nepoctiví.
Vidím to asi takto.
Potom, čo vláda a prezident dostali uvedené informácie, je zvolanie bezpečnostnej rady zrejme v poriadku. Otázka je skôr to, nakoľko premiér i prezident dokázali občanom tlmočiť správnu mieru nebezpečenstva, ktorá Slovensku hrozí, čiže nakoľko je to nebezpečenstvo aktuálne. Inými slovami, nakoľko je teda situácia vážna.
Nuž, javí sa mi to tak, že tu žiadna vážna situácia nie je. Žiadne snahy povaliť vládu prostriedkami, ktoré sa spomínajú v správe SIS, absolútne nemajú šancu na úspech. Ľudia nemali náladu na násilie ani v ďaleko vypätejšej situácii v roku 2018 po zavraždení Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A po amerických prezidentských voľbách musí každý cítiť, že čosi sa pohlo iným smerom.
A najmä, s dovolením, aké konkrétne zásadné opatrenia navrhuje Bezpečnostná rada vláde? Nuž v podstate žiadne. Tak to je tá „vážna situácia“.
Isteže je v poriadku, keď vláda a prezident informovali verejnosť o existencii streštených skupín, ktoré sú schopné narušiť verejný poriadok. Ale premiér mal na tlačovke zvoliť o jeden, či dva stupne nižšiu intenzitu emotívnosti a dramatičnosti. V menšej miere to platí i o prezidentovi.
Chápem, že vláda i prezident neodolali pokušeniu trochu zmobilizovať tých svojich. Ale Slovensko a Európa ešte neprešli cez trasovisko veľkých kontinentálnych politických zmien. Zvýšené emócie si treba nechať na oveľa vážnejšie situácie.
A teraz k opozícii. Ak je niečo na Slovensku vážne, tak to je stav slovenskej opozície a médií. Poviem vám, to je teda niečo.
Na opakované ubezpečenia premiéra a prezidenta, že sloboda zhromažďovania sa obmedzovať v žiadnom prípade nebude, denník SME reaguje titulkou v zmysle, že Fico ZATIAĽ slobodu zhromažďovania neobmedzí. ZATIAĽ. To je čo za demagógia?
PS a SaS, tí to majú jasné. Fico sa bojí občanov a zastrašuje ich, aby nevyšli na námestia. Čím? Tým, že ich vyzýva, aby pokojne demonštrovali proti vláde, len nech to je bez násilia?
PS a SaS by mali predovšetkým odsúdiť avizované formy násilia tých potreštencov, čo posielali maily.
Predseda SaS Gröhling žiada odvolanie riaditeľa SIS, dokonca dáva na vedenie SIS trestné oznámenie. Za čo? Veď informácie zo správy sú zrejme v poriadku. Trestné oznámenie je nepríčetné.
Vláda ma nepotešila. Opozícia je katastrofa.