Donald Trump tvorí personálne svoju vládu. Poznáme mená viacerých nádejných ministrov. Nejde o samé zlé správy, ale pociťujem z nich nemalé obavy. (standard.sk)
Nebudeme hovoriť o všetkých menách, sústredíme sa na rezorty súvisiace so zahraničnou politikou, obranou a bezpečnosťou. A všetkých nominantov hodnotíme iba v otázkach vojny a mieru.
Vráťme sa najskôr do obdobia, keď Trump pred ôsmimi rokmi začal svoje prvé prezidentské obdobie. Jeho vtedajšia personálna politika bola pre mnohých nepochopiteľnou. Trump už vtedy chcel zmeniť neokonzervatívny a intervencionistický charakter zahraničnej politiky, rozumej chcel menej vojen, prípadne žiadnu.
Obklopoval sa však ľuďmi, ktorí mu nerozumeli, prípadne priamo marili jeho snahu.
S ministrom zahraničia Rexom Tillersonom sa po roku rozišiel, lebo si ľudsky nerozumeli, Tillersonov nástupca Mike Pompeo bol neokonzervatívcom, teda Pompeovu ideológiu Trump v kampani kritizoval.
Neokonzervatívne názory zastával aj jeho minister obrany, generál Jim Mattis, ktorý sa s Trumpom nezhodol, keď Trump chcel stiahnuť vojakov zo Sýrie. Rovnako napäté vzťahy mal s jeho nástupcom Markom Esperom.
Skutočnou katastrofou boli jeho nominácie na tiež významný post poradcu pre národnú bezpečnosť (NSA). Ani nie tak pre jeho prvého NSA, ktorým bol generál Michael Flynn. Ten sa stal obeťou protitrumpovskej špiónománie, zaplietol sa do lží pri vysvetľovaní svojich rozhovorov s ruským veľvyslancom Kisľakom a po niekoľkých týždňoch vo funkcii odstúpil.
Flynnovým nástupcom bol generál MacMaster, ktorého po roku vystriedal John Bolton. Zatiaľ čo o MacMasterovi možno povedať, že mal neokonzervatívne názory, tak John Bolton bol priam arcivojvodom amerického neokonzervativizmu. Štvrtým a posledným Trumpovým NSA bol Robert O‘Brien, ktorého si netrúfam hodnotiť, lebo kto by sa už v toľkých NSA vyznal.
Trump nemal svojich ľudí a chcel zbúrať systém
Donald Trump chcel dosiahnuť úplnú zmenu amerického politického systému, a pritom nemal okolo seba vlastných, lojálnych ľudí, ktorí by zdieľali jeho názory.
Zo všetkých vyššie menovaných bol jeho človekom iba generál Flynn, ostatní boli ľudia zo systému, ktorý chcel zbúrať. Menovanie Johna Boltona robilo Trumpa v otázkach zahraničnej politiky nedôveryhodným.
Čo vlastne chcel? Chcel nepriateľský systém svojou personálnou politikou učičíkať? Bol jednoducho chaot?
A poučil sa naozaj, ako to niektorí tvrdia?
Teraz to bude čiastočne inak, poväčšine však rovnako
Potom, čo sme spoznali jeho terajšie nominácie, vidíme, že v niečom to bude inak. Čo je znepokojujúce, že v istom ohľade to poväčšine bude rovnako.
Iné to bude v tom, že teraz už Trump bude obklopený ministrami, ktorí sú jeho ľuďmi. Niektorí nimi boli, odkedy sa objavili v politike. Nájdu sa aj takí, čo nimi vždy neboli, ale už dávno pochopili, že Republikánska strana je predovšetkým Trump, a preto sa k nemu priklonili.
Poväčšine sú mladí. Štyridsiatnici, päťdesiatnici.
Keď sa však pozriete na ich niekdajšie alebo aj súčasné názory, môže vás prepadnúť obava, že teraz len kopírujú Trumpove názory, lebo s ním spojili svoje kariéry.
Posúďte sami.
Ministrom obrany je vyliečený neokonzervatívec
Štyridsaťštyriročný plukovník Národnej gardy Pete Hegseth, komentátor na Fox News, bude ministrom obrany. Kto sa chce oboznámiť s jeho názormi, môže si pozrieť dvojhodinový rozhovor v show Shawna Ryana.
Hegseth sa v ňom sám označil za vyliečeného neokonzervatívca. Z neokonzervatívnych názorov sa vraj vyliečil pred šiestimi rokmi. Napadne mi, že mu to trvalo dosť dlho.
Hovorí, že posledné, čo by si želal, je to, aby jeho syn šiel bojovať niekde na východnú Ukrajinu.
Chce de-wokeizovať armádu, lebo transgenderizmus sa v nej stal problémom. V diskusii s Ryanom ukázal, že má solídny prehľad, akým veľkým problémom je progresivizmus, napríklad v školstve. Veľmi rozumne sa stavia proti tomu, aby ženy boli v bojových jednotkách.
Pôsobí sympaticky. Trochu ma prekvapuje jeho bohato potetované predlaktie, rameno a hruď. Tak už to dorazilo aj do najvyšších poschodí americkej politiky.