O troch vojenských výzvach v troch geografických oblastiach sveta, pred ktorými stojí staronový americkým prezident Donald Trump, píše Vladimír Palko. (standard.sk)
Ráno po amerických prezidentských voľbách som na zastávke čakal na autobus. Oproti mne ide pán, tak v mojich rokoch, ľudový, zemitý typ. Kývne na pozdrav, ja jemu tiež. Hovorí významne, máme nového prezidenta. Zlomok sekundy a pochopím, že myslí Trumpa. Áno, odpoviem.
Bude koniec vojny, on na to. Ja tak opatrne, že s Kamalou by to bolo strašné, ale s Trumpom máme aspoň nádej, aj keď nie istotu. On na to, máte pravdu, on niekedy moc vypráva.
Myslím, že náš mikrorozhovor bol v zhodnotení globálnej situácie celkom kompetentný.
Trump a tri vojny
Stále žijeme v čase vojen. Štyridsiaty siedmy americký prezident Donald Trump bude čeliť hrozbe troch z nich v troch geografických oblastiach. Nachádzajú sa v rôznych fázach vývoja. Tými tromi oblasťami sú Juhočínske more v blízkosti Taiwanu, potom Stredný východ, a napokon Ukrajina.
„Vojny nezačínam, vojny končím,“ hovorí o sebe Trump. Je to pravda, i keď nie na 100 percent.
Ako si poradí s tromi vojnami, ktoré tu buď už sú, alebo hrozí, že vypuknú?
Taiwan
Na Taiwane a v okolí zatiaľ žiaden výstrel nepadol. Ale o Taiwan zvádzajú komunistická Čína a USA dlho zápas politický a diplomatický.
Postoj USA k Taiwanu sa môže zdať niekomu schizofrenický, pretože na strane jednej USA uznávajú, že Čína je len jedna, na strane druhej nedovolia, aby kontinentálna Čína rozšírila svoju komunistickú vládu na Taiwan, ktorý USA roky vyzbrojujú.
Ale taká je diplomacia, také sú jej zákruty, nástrahy a trasoviská. To veru nie je žiadne „áno, áno, nie, nie“. A vzhľadom na to, že si pamätáme, čo znamená komunistická vláda, tak možno mať pre americký prístup určité pochopenie. Ale naše porozumenie končí tam, kde začína vojna.
Čína prechádza posledných vyše štyridsať rokov tak strmým ekonomickým i vojenským vzostupom, že sa stala nevyhláseným vyzývateľom USA, ktorý sa môže stať ich rovnocenným súperom.
Trump si to uvedomoval už za svojho prvého obdobia a začal viesť proti Číne agresívnejšiu ekonomickú politiku a tiež rétoriku. Známy politológ John Mearsheimer nám občas pripomína, že Joe Biden, ktorý Trumpa vystriedal v roku 2020, v tomto bode v Trumpovej politike pokračoval. No a teraz v tom bude opäť pokračovať Trump.
Preto možno predpokladať ďalšie zhoršovanie americko-čínskych vzťahov.
Hovorí sa, že veľmoc je charakterizovaná tým, že je schopná viesť veľkú vojnu. Zároveň sa dodáva, že veľmoc zostáva veľmocou, ak sa jej podarí veľkej vojne vyhnúť. Trump, súdiac podľa doterajšieho správania, si to zrejme inštinktívne uvedomuje.
Čína takisto vojnu nechce. Na akcie typu návštevy Nancy Pelosiovej na Taiwane reaguje vojenskými manévrami, ktoré však nesmerujú k použitiu násilia.
Pri veľkom zhoršení vzťahov tu je riziko, že k násilnému konfliktu môže dôjsť i chybným vyhodnotením situácie bez toho, že by si niektorá zo strán konflikt priala. Príklad takej situácie modeloval Graham Allison vo svojej knihe „Osudová pasca (Spojené štáty verzus Čína a Thukydidovo poučenie z dejín)“. Obe strany hroziaceho konfliktu musia byť obozretné.
V zásade však možno predpokladať, že tak ako v minulosti nevypukla vojna medzi USA a Sovietskym zväzom, tak v najbližšom desaťročí nevypukne ani vojna americko-čínska.
Náš optimizmus by však nemal byť bezhraničný.
Izrael, Gaza, Irán
Na Strednom Východe je situácia o čosi výbušnejšia. Izrael stojí proti Hamasu v Gaze, Hizballáhu v Libanone a proti Iránu.
Treba rozumieť vzťahu medzi USA a Izraelom, ktorý je špecifický, trvalý a nie je v dohľade jeho oslabenie. USA podporujú Izrael vojensky, finančne a diplomaticky. V správaní Izraela však nevidno nejakú vďačnosť. Benjamin Netanyahu, kľúčová postava izraelskej politiky za ostatných tridsať rokov, v tohtoročnom prejave v Kongrese jednoducho oznamoval Američanom, že boj Izraela je vždy aj bojom Američanov. Čo im nepovedal, je to, že ako ďaleko boj zájde, určuje Izrael.