Iba dva roky dostávali dôchodcovia, ktorí vychovali na Slovensku pracujúce deti, rodičovský dôchodok. Vládna koalícia ho de facto zrušila bleskovým „blitzkriegom“ najrýchlejšie, ako sa len dalo. O dôvodoch, prečo sa môže vrátiť, píše Vladimír Palko. (standard.sk)
Lenže myšlienka rodičovského dôchodku len tak neodíde a ani sa politicky nestratí. Z troch dôvodov.
Ako minister Drucker zatĺkal
Prvým dôvodom, prečo myšlienka rodičovského dôchodku nezmizne, je to, že kto chce zdôvodniť jeho zrušenie, musí nehanebne zatĺkať, zavádzať či rovno klamať a najmä všakovakým splietaním skrývať podstatu toho, čo sa stalo. A to je vidieť. A zatĺkačovi nemusí byť príjemné, keď mu jeho podvod pripomínajú.
Naposledy som si to všimol v rozhovore Štandardu s ministrom Tomášom Druckerom. Keď Drucker dostal otázku na zrušenie rodičovského dôchodku, tak najprv popieral, že niekto na to doplatil, a použil cynickú, lživú frázu, že rodičovský dôchodok bol predsa nahradený trinástym dôchodkom.
To ako keby povedal, že nie je problém, že štát zrušil príspevok na motocykel občanovi, veď ten príspevok bol iba nahradený príspevkom jeho bohatšiemu susedovi na auto.
Tí, pre ktorých je výhodný plnohodnotný trinásty dôchodok, a tí, pre ktorých je výhodnejší rodičovský dôchodok, sú predsa odlišné skupiny dôchodcov.
Plnohodnotný trinásty dôchodok v rovnakej výške 600 eur pre všetkých sa zaviedol navyšovaním dovtedajšieho, nazvime ho neplnohodnotného, trinásteho dôchodku. Ten bol koncipovaný sociálne, teda viac sa myslelo na chudobnejších dôchodcov. Pohyboval v rozsahu od 50 eur (u najbohatších) do 300 eur (u najchudobnejších).
Zavedením plnohodnotného trinásteho dôchodku sa každému ten neplnohodnotný navyšoval do 600 eur. Ak bol bohatý, navyšovalo sa mu to z 50 na 600, teda o 550 eur. Ak bol chudobný, tak z 300 na 600, teda iba o 300 eur. Teda platí, že čím bol dôchodca bohatší, tým viac zmenou neplnohodnotného trinásteho dôchodku na plnohodnotný získal.
U rodičovského dôchodku platí, že čím má dôchodca viac detí, pracujúcich na Slovensku, tým je na tom lepšie.
A čo sa stane, keď sa súčasne zavádza plnohodnotný trinásty dôchodok a zruší rodičovský?
Získajú na tom všetci bezdetní dôchodcovia. Tí bohatší z nich môžu mať čistý zisk až 550 eur ročne.
Pre jednodetných dôchodcov je zmena stále výhodná. Dvojdetní sa ale poväčšine už dostávajú do straty. Trojdetní a viacdetní utrpia značné straty, ktoré sa počítajú v stovkách eur ročne a niekedy presiahnu tisíc eur.
A nezabúdajme dôležitú vec. Tí dôchodcovia s väčším počtom detí sú často chudobnejší ako tí s menej deťmi či bezdetní, a to práve preto, lebo sa rozhodli mať viac detí. Teda sa nemohli toľko venovať svojej pracovnej kariére.
Nechajme prehovoriť predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha: „Faktické takmer zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s menším počtom detí.“
Teda pánovi ministrovi Druckerovi treba pripomenúť, že jeho vláda sa v dôchodkovej politike postavila na stranu bohatších proti chudobnejším. Teda spravidla proti tým, čo majú viac detí. Teda proti tým, čo sa najviac zaslúžili o to, že je dôchodky vôbec z čoho vyplácať.