Európsky parlament (EP) tento týždeň schválil rezolúciu požadujúcu, aby v Charte práv EÚ bolo zakotvené právo na potrat. Niekto si povie, že veď sa nič také strašné nedeje. Lenže ono je to komplikovanejšie. A horšie. Radikalizmus globálnej potratovej loby si neviete ani predstaviť. Diabol je totiž ukrytý v detailoch. (standard.sk)
Do Charty sa dopĺňa veta: „Každý má právo na telesnú autonómiu, na slobodný, informovaný, úplný a univerzálny prístup k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a právam, a ku všetkým súvisiacim zdravotníckym službám bez diskriminácie, vrátane prístupu k bezpečnému a legálnemu potratu.“
Kto by si to bol pomyslel v časoch, keď pred sedemdesiatimi rokmi vznikalo Spoločenstvo uhlia a ocele, založené prevažne kresťanskými politikmi, že neskôr liberálna ľavica pretransformuje toto spoločenstvo na nadnárodnú lokomotívu, ktorá bude poháňať globálnu antropologickú revolúciu namierenú proti ochrane ľudského života a rodiny?
Ale stalo sa tak. To neznamená, že EÚ, ešte pod inými názvami, bola od začiatku odsúdená na takýto osud. Ale faktom je, že je už roky pôdou, ktorú antropologická revolúcia využíva na dosahovanie svojich cieľov. A to tak, že vytvára tlak na členské štáty, aby tie ciele podporili.
Ján Čarnogurský to videl pred tridsiatimi rokmi
Prvý, kto si na Slovensku všimol, že v EÚ je naštartovaný tento proces, bol Ján Čarnogurský. Mal tú vlastnosť, že hlboké procesy si všimol už na ich začiatku. Na budúci rok to bude tridsať rokov, čo predseda KDH Čarnogurský na stretnutí európskych kresťanských a konzervatívnych strán Európskej ľudovej strany EPP (vtedy ešte mala iné meno) v Nice navrhol, aby tieto strany spoločne na pôde EÚ presadzovali princíp zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach.
Tento princíp znamenal, že EÚ by uznala, že kompetenciu rozhodovať o otázkach ochrany života a rodiny, a tak ďalej, majú nie orgány EÚ, ale výlučne členské štáty na svojom území.
Čarnogurský neuspel, lebo už vtedy odkresťančené technokratické strany EPP o túto tému nemali záujem. Ale o pár rokov som Čarnogurskému navrhol, aby KDH navrhlo deklaráciu, v ktorej by Národná rada SR odsúhlasila tento princíp zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach. Deklaráciu sme napísali, predložili do slovenského parlamentu a ten ju v januári 2002 skutočne aj schválil.
Samozrejme, ako vieme, vývoj v EÚ šiel presne opačným smerom. O týchto otázkach chce rozhodovať EÚ. Preukázalo sa to v orgánoch EÚ, vrátane Európskeho parlamentu, nespočetnekrát. Naposledy teraz, schválením rezolúcie o zakotvení práva na potrat do Charty.
Základná filozofia antropologickej revolúcie spočíva v tom, že svoje ciele vydáva za ľudské práva a o tých nebude diskutovať. Len ich dosahovať.
Podobnú úlohu ako EÚ vo veci revolúcie plnia aj iné nadnárodné inštitúcie ako Rada Európy, OSN a Svetová zdravotnícka organizácia WHO. A môžeme k nim priradiť aj superveľmoc USA, ktoré sa im svojím globálnym pôsobením a vplyvom vyrovnajú. Snaženia všetkých týchto síl na seba nadväzujú a navzájom sa podporujú.
Korčokov trapas
Ktorý štátnik sa tomuto nadnárodnému tlaku vie vzoprieť a svoj národ ochrániť? Je to skôr naopak. Politici z národných štátov využívajú nadnárodnú inštitúciu, aby revolúciu šírila aj v iných členských štátoch. Veď s myšlienkou zakotvenia práva na potrat do Charty prišiel už dávnejšie francúzsky prezident Emmanuel Macron.
A teraz si predstavte, že za slovenského prezidenta kandidoval Ivan Korčok, ktorý si tento dlhoročný tlak EÚ na členské štáty ani len nevšimol. Pritom bol ministrom zahraničných vecí.
Tento tlak je viditeľný ako Himaláje, ale Korčok tvrdil, že ten tlak neexistuje. A že kto na ten tlak upozorňuje, šíri hoaxy.
Možno si to nevšimol aj teraz.
A tým netvrdím, že zvolený prezident je zorientovanejší.
Možno to nie je až také hrozné, hovoria niektorí
Niekto si povie, že veď sa nič také strašné nedeje. Jednak schválenie rezolúcie neznamená ešte jej právnu záväznosť. Pre potratovú loby je to zatiaľ len úspešné zdolanie jednej prekážky.
A jednak potratový zákon predsa máme na Slovensku už vyše šesťdesiat rokov, no tak teraz to iba potvrdí EÚ, tak čo?
Lenže ono je to komplikovanejšie. A horšie. Radikalizmus globálnej potratovej loby si neviete ani predstaviť. Všimnime si niektoré detaily rezolúcie. Aby sme vedeli, akým radikálom čelíme.
Koordinácia Európskeho parlamentu a WHO
Už sme spomínali, že ku stratégii globálnej potratovej loby patrí koordinácia medzi nadnárodnými inštitúciami.
Vidíme to aj na rezolúcii EP, ktorá sa opakovane odvoláva na smernice WHO k otázkam potratu z roku 2022. Výťah zo smernice nájdete tu.
Rezolúcia EP vyzýva členské štáty, aby ich potratová legislatíva zodpovedala smerniciam WHO.
Lekári a sestričky, zabíjať budete povinne
Liberálna potratová loby neznáša právo na výhradu vo svedomí, rozumej právo lekárov či zdravotných sestier odmietnuť vykonať potrat. Neznáša, keď existuje v štáte čo i len jedna nemocnica, v ktorej sa nevykonáva potrat vôbec. Žiada, aby bol každý lekár v každej nemocnici povinný potrat vykonať.
Na Slovensku sa právo lekárov a sestier na výhradu vo svedomí v zásade rešpektuje, aj keď liberálni jastrabi okolo neho občas krúžia.
Autori rezolúcie idú vehementne proti výhrade vo svedomí. Rezolúcia v bode 7 odsudzuje skutočnosť, že v niektorých štátoch sa výhrada vo svedomí rešpektuje.
Áno, je tam slovo „odsudzuje“. Ak niekto odmieta zabiť dieťa v lone matky, treba to odsúdiť. Nie to zabitie. To odmietnutie treba odsúdiť. Veď kto to kedy videl, aby si niekto dovolil odmietnuť zabiť nenarodené dieťa, však?
Takto rozmýšľajú autori rezolúcie.
Pred 18 rokmi prebehla na Slovensku zásadná politická bitka o výhradu vo svedomí. Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda odmietol splniť programové vyhlásenie vlády tým, že odmietol predložiť už pripravenú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády a parlamentu. KDH na protest proti tomu vo februári 2006 odišlo z vlády. Bol som jedným z troch ministrov, ktorí podali demisiu.
Už samotný fakt, že Slovensko sa zaoberalo zmluvou o výhrade vo svedomí, spôsobil, že zmluvu vtedy kritizovali právni experti EÚ.
Dnes by asi protestoval rovno Európsky parlament aj s Európskou komisiou.