Ivan Korčok nám po facke pre KDH predviedol ďalšiu kuriozitu. Jeho videnie moderných slovenských dejín neznesiteľne ľahko zabúda na obdobie mečiarizmu. Píše Vladimír Palko. (standard.sk)
Prezidentský kandidát PS, SaS a KDH Ivan Korčok má čoraz kurióznejšie vyjadrenia. O jednom som písal nedávno. Korčoka sa spýtali na jeho názor na tlak európskych inštitúcií na členské štáty EÚ vo veci posúvania rovnakopohlavných párov na úroveň manželstva, dostupnosti potratov, riešenia transrodových tranzícií, výučby LGBT tém na školách a podobne.
Korčok šokujúco ako jediný z opýtaných kandidátov poprel, že by taký tlak existoval. A povedal, že všetci, čo o tom tlaku hovoria, zbytočne strašia a polarizujú spoločnosť.
Len čo som v článku ukázal, akými formami tento tlak pôsobí už desaťročia, začali mi padať do lona ďalšie príklady nových tlakov.
Ďalší tlak na potraty
Francúzsky prezident Macron potom, čo presadil právo na potrat do francúzskej ústavy, navrhol, aby sa právo na potrat dostalo do práva EÚ, a to do Charty práv EÚ.
Čo to znamená? To, aby EÚ mala ďalší nástroj tlaku na členské štáty vo veci potratov.
Aby toho nebolo dosť, Veronika Cifrová Ostrihoňová, kandidátka Progresívneho Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP), Macronov návrh hneď podporila.
Uviedla, že celá poslanecká frakcia Renew v EP, do ktorej patrí aj Progresívne Slovensko, presadzuje Macronov návrh. „Tak aby sa ženy na Slovensku, v Poľsku alebo v Maďarsku nemuseli obávať, že prídu o toto základné právo rozhodovať o vlastnom tele,“ povedala.
Teda aby EÚ mala jednoznačný nástroj tlaku na definitívne zakotvenie práva na potrat v každom členskom štáte.
Nuž ale prezidentský kandidát Progresívneho Slovenska o žiadnom tlaku nevie.
No dobre, ale veď to sme už o Korčokovi vedeli. Ale teraz vyrukoval s niečím ďalším.
Korčok si vraj za tridsať rokov nepamätá takú hanbu
Pred pár dňami na mítingu v Prešove Ivan Korčok spomenul terajšiu roztržku medzi slovenskou a českou vládou, ktorú inicioval český premiér Fiala, keď zrušil pravidelnú vzájomnú konzultáciu medzi českou a slovenskou vládou.
Korčok v súvislosti s roztržkou povedal: „Ja som nezažil za tridsať rokov mojej diplomatickej služby takú hanbu, akú sme utrpeli s Čechmi.“
Fíha! Tak to boli silné slová. Za tridsať rokov to nezažil. Tak to dopadá, keď sa niekto tak rozohní, že už si nespomenie, kde všade a kým bol.
Tak teda pánovi Korčokovi pripomeňme, čo zažil. A my tiež.