V Amerike sa sformovala skupina expertov, ktorá volá po zmene americkej zahraničnej politiky. Ide o jeden z najdôležitejších príspevkov do politickej debaty o vojne na Ukrajine. Kľúčové miesto v tejto iniciatíve má Jack F. Matlock, Reaganov blízky spolupracovník a znalec Ruska. Píše Vladimír Palko. (standard.sk)
Minulý týždeň skupina amerických odborníkov z oblasti bezpečnosti, pôsobiacich v minulosti vo vojenských i civilných zložkách, vydala vyhlásenie k stavu vojny na Ukrajine. Názov vyhlásenia znie: „USA by mali byť silou za mier vo svete“.
Títo odborníci sú združení v organizácii Eisenhower Media Network (EMN). Odborníci z EMN zdôrazňujú svoju nezávislosť od Pentagónu a amerického vojensko-priemyselného komplexu a sú voči nim v názorovej opozícii. S týmto postojom súvisí meno prezidenta Dwighta Eisenhowera v názve EMN. Bol to Eisenhower, ktorý vo svojom rozlúčkovom prejave v januári 1961 varoval pred problémom prílišného nárastu vplyvu vojensko-priemyselného komplexu.
Kto podpísal vyhlásenie EMN
Vyhlásenie EMN podpísalo štrnásť odborníkov, zväčša bývalých dôstojníkov, diplomatov a akademikov. Medzi nimi známy Jeffrey Sachs, profesor z Kolumbijskej univerzity, Lawrence Wilkerson, šéf kancelárie ministra zahraničných vecí Colina Powella v čase invázie do Iraku, generál vo výslužbe Dennis Laich, či bývalý veľvyslanec USA v Sovietskom zväze za prezidenta Ronalda Reagana Jack Matlock. K poslednému menovanému sa ešte vrátime.
Vyhlásenie bolo publikované na mnohých webových stránkach a ako platená inzercia sa ocitlo i na stránkach New York Times.
Čo sa hovorí vo vyhlásení
Signatári označujú vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom za katastrofu, spomínajú státisíce jej obetí (zranených a mŕtvych) a odsudzujú „násilie, vojnové zločiny, nerozlišujúce raketové útoky, terorizmus a iné zverstvá, ktoré sú súčasťou tejto vojny“.
Vyzývajú prezidenta Bidena a americký Kongres, aby využili svoju plnú moc na urýchlené ukončenie vojny „prostredníctvom diplomacie, najmä vzhľadom na vážne nebezpečenstvo vojenskej eskalácie“.
Pripomínajú slová prezidenta Johna F. Kennedyho spred šesťdesiatich rokov: „Pri obrane našich vlastných životných záujmov musia jadrové mocnosti predovšetkým odvrátiť tie konfrontácie, ktoré privádzajú protivníka k voľbe buď ponižujúceho ústupu, alebo jadrovej vojny. Prijatie takéhoto kurzu v jadrovom veku by bolo len dôkazom bankrotu našej politiky – alebo kolektívneho želania smrti pre svet“.
Signatári za bezprostrednú príčinu vojny označujú ruskú inváziu, o ktorej hovoria ako o kriminálnej.
Zároveň píšu: „Plány a kroky na rozšírenie NATO k ruským hraniciam však vyvolali obavy Ruska. A ruskí lídri to tvrdili 30 rokov. Neúspech diplomacie viedol k vojne. Teraz je naliehavo potrebná diplomacia na ukončenie vojny skôr, ako zničí Ukrajinu a ohrozí ľudstvo“.
Spomínajú všetky invázie do Ruska zo Západu od Karola XII. cez Napoleona, cisára Wilhelma až po Hitlera. „Rusko vníma rozširovanie NATO a prítomnosť na svojich hraniciach ako priamu hrozbu“ píšu. Zdôrazňujú, že v diplomacii človek musí pochopiť svojich protivníkov, a že to nie je slabosť, ale múdrosť.
Pripomínajú sľuby o nerozšírení NATO na východ, ktoré dávali predstavitelia Západu v roku 1990 a ktoré boli neskôr porušené.
Pripomenuli nespočetné varovania významných amerických politikov, generálov a diplomatov, ktorí upozorňovali na nebezpečenstvo rozšírenia NATO k ruským hraniciam. Medzi varujúcimi uvádzajú ministrov obrany Roberta Gatesa a Williama Perryho, diplomatov Georgea Kennana a Henryho Kissingera. Pripomínajú, že „v roku 1997 päťdesiat významných amerických expertov na zahraničnú politiku napísalo otvorený list prezidentovi Billovi Clintonovi, v ktorom mu odporúčalo nerozširovať NATO, pričom to označilo za politickú chybu historických rozmerov“.
Signatári pripomínajú, že od roku 2007 Rusko dávalo jasne najavo, že „ozbrojené sily NATO na ruských hraniciach sú netolerovateľné – rovnako ako ruské sily v Mexiku alebo Kanade by boli teraz netolerovateľné pre USA alebo ako boli sovietske rakety na Kube v roku 1962.“
Podľa signatárov nie je jasné, prečo vedenie USA a NATO všetky tieto varovania nepochopilo. Možným vysvetlením je „nekompetentnosť, arogancia, cynizmus alebo zradná zmes všetkých týchto faktorov“.
Zároveň signatári dávajú jasne najavo jednu vec. To, že sa pokúšajú o pochopenie ruského pohľadu, neznamená, že schvaľujú inváziu a okupáciu, ani to neznamená, že Rusi nemali inú možnosť ako túto vojnu. Veď signatári aj nazývajú ruskú inváziu kriminálnou. Zdôrazňujú, že aj Rusko aj NATO a USA mali na ceste k momentu vojny aj iné možnosti.
Píšu, že ak „úmyselné provokácie vyvolali rusko-ukrajinskú vojnu“, tak „rovnakým spôsobom ju môže ukončiť cielená diplomacia“ (deliberate diplomacy).
Nespomínajú priamo, že ide o zástupnú vojnu medzi USA a Ruskom, ale nepriamo to naznačuje formulácia: „Nemôžeme a nebudeme podporovať stratégiu boja proti Rusku do posledného Ukrajinca.“