Od roku 1990 som akosi vedel, že aj po páde komunistického režimu bude Andrej Hlinka nepohodlný. Až pri 160. výročí narodenia na mňa doľahlo, ako veľmi je nepohodlný. (standard.sk)
Uplynulo 160 rokov od narodenia Andreja Hlinku. Pri tej príležitosti som sa zúčastnil na slávnostnom kolokviu v Dome kultúry v Ružinove, ktoré organizovala Matica Slovenská, Spoločnosť Andreja Hlinku, Pedagogická fakulta UK a občianske združenie Cyrilometodiáda.
K celému okrúhlemu výročiu niekoľko osobných postrehov.
Podujatie bolo príjemné a milé
Podujatie bolo milé. Zišlo sa čosi vyše sto ľudí. Recitoval Števo Bučko, historici profesor Robert Letz a Mgr. Miriam Viršinská prednášali najmä o Hlinkovej publicistickej činnosti, Matúš Demko čítal z Hlinkových článkov, zahralo sláčikové kvinteto.
Potom bola panelová diskusia moderovaná Matúšom Demkom, ktorej som sa zúčastnil ja, Michal Čop, spisovateľ Anton Lauček a kňaz Ľuboslav Hromják.
Potom sme si dali kávu vo foyer a prešli sme sa k Hlinkovmu pamätníku v blízkom parku. Odzneli prejavy, zazneli hymnické piesne. Fotili sme sa pri Hlinkovi a spokojní sme sa rozišli.
Potiaľ všetko v poriadku.
Hlinka je nepohodlnejší, než som si myslel
Od roku 1990 som akosi vedel, že aj po páde komunistického režimu bude Andrej Hlinka nepohodlný. Teraz na mňa doľahlo, až ako veľmi je nepohodlný. Uvedomil som si, že nebyť organizátorov kolokvia a sobotňajšej svätej omše v katedrále svätého Šebastiána v Krasňanoch, hlavné mesto by si Hlinkovo okrúhle výročie vôbec nepripomenulo. Veď som si aj na konci kolokvia ešte zobral mikrofón a organizátorom poďakoval.
Cítili to i organizátori. Správca Matice Slovenskej Maroš Smolec dvakrát nepriamo kriticky spomenul vládu, ktorá výročie ignorovala.
Vládnu koalíciu zastupoval poslanec Roman Michelko z SNS, teda z najmenšej vládnej strany.
Nie, Hlinka nezapadá do koncepcie Smeru ani Hlasu. Opozícia si výročie nevšimla. Prekontroloval som si, či verejnoprávna televízia zaradila v deň výročia nejaký program k Hlinkovi. Nič.
Andrej Hlinka bol slovenským gigantom s horiacim srdcom, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou zo slovenskej kauzy urobil kauzu európsku, možno ho považovať za spoluzakladateľa Československa a desaťročia to bol on, ktorý stelesňoval myšlienku budúcej slovenskej nezávislosti.
Je jedným z troch slovenských politikov (popri Štefánikovi a Dubčekovi), o zásluhách ktorých hovorí osobitný zákon. Mal som tú česť byť v roku 2007 jedným z poslancov, ktorí ako prví navrhli Lex Hlinka.
Nuž, ale Hlinka sa stále akosi nehodí. Bol to katolícky kňaz a politický konzervatívec.
Keď porovnáme Hlinku napríklad so Štefánikom, vidíme asymetrický prístup k týmto osobnostiam. Konzervatívci vidia Štefánika ako tiež svojho. Spomínate si, že to bol Ján Čarnogurský, ktorý organizoval v mene Hnutia za občiansku slobodu spomienku na M. R. Štefánika na Bradle ešte na jar 1989?
Liberáli vidia ako svojho len toho, koho vedia prispôsobiť svojej mustre. So Štefánikom to vedia, s Hlinkom to nejde.
Sochy Andreja Hlinku sú napríklad v Žiline a v Ružomberku. V Bratislave sa socha Andreja Hlinku nenachádza, súčasťou pamätníka, pri ktorom sme sa zišli, je len jeho busta.