V texte sa vrátim aj k odvolaniu policajného prezidenta Hamrana. Po tom, ako zorganizoval prevrat na ministerstve vnútra a pád ministra Šimka, žiadny normálny nový minister vnútra nemohol konať inak, ako Hamrana odvolať. Je tu však jedno ale. (standard.sk)
Zaznamenávame niekoľko nepekných signálov.
Mali sme už všelijakých podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky. Zatiaľ sme nemali v kresle podpredsedu so spôsobmi rozdrapeného mentálneho pubescenta. Príchodom Ľuboša Blahu sa to zmenilo.
O chybnej politike prezidentky Zuzany Čaputovej sme na Štandarde písali už veľakrát. Ale teraz je už na konci prezidentského obdobia, tak jej treba dopriať dôstojný odchod vrátane našej patričnej úcty k najvyššiemu úradu v krajine.
Blahovo zvesenie prezidentkinho portrétu v kancelárii podpredsedu NR SR nám pripomína symboliku boja Mečiarovho HZDS proti prezidentovi Michalovi Kováčovi. Jeho odporcovia namontovali oproti prezidentskému palácu hodiny, ktoré odpočítavali zostávajúce dni do jeho odchodu z funkcie prezidenta.
Ako keby najsilnejšie politické strany nedokázali viesť politický zápas bez toho, aby robili gestá ľudsky ponižujúce konkrétneho politika. Stále sme sa nenaučili, že napriek rozdeľujúcemu potenciálu politiky máme mať na pamäti, že tu budeme naďalej všetci spolu žiť.
Príležitosť pre nádejného prezidentského kandidáta Pellegriniho
Je to príležitosť pre predsedu parlamentu Petra Pellegriniho. On predsa má čo hovoriť do toho, či v oficiálnych kanceláriách členov vedenia parlamentu má visieť portrét hlavy štátu, alebo či ho možno ľubovoľne zvesiť. Napokon, bol to on, kto hovoril, že jeho Hlas sa bude snažiť v budúcej vláde zabraňovať pomste.
A o Petrovi Pellegrinim sa hovorí ako o nádejnom prezidentskom kandidátovi so značne vysokou pravdepodobnosťou zvolenia. Môže teraz ukázať, akú úctu prechováva k prezidentskému úradu. Ak by sa stal prezidentom, vari by mu nebolo jedno, kedy a kto netrpezlivo zvesí jeho portrét.
Tak nech sa ukáže.
Portrét komunistu
Ešte k náhrade za prezidentský portrét. Blaha zavesil na stenu Che Guevaru. Ten bol komunista so sklonom k násiliu a podľa vlastného denníka popravil osobne človeka výstrelom do hlavy. Ľavicová mytológia okolo jeho osoby na tom nič nemení. Je odporným chuligánstvom vešať jeho portrét v slovenskom parlamente. Slovensko spoznalo na vlastnej koži komunistický teror. Slovensko pritom komunistom odpustilo. Ale na svojich mŕtvych nezabúda.