Slovensko naozaj pokoj potrebuje. Ale nie ako prázdne Pellegriniho heslo, za ktorým sa skrýva jeho opak, čiže nepokoj a frustrácia. Naozaj si Pellegrini myslí, že ten rozdiel medzi jeho volaním po pokoji a jeho reálnym prispievaním k nepokoju si nikto nevšimne? Píše Vladimír Palko. (standard.sk)
Politike sa venujem už nejaký ten rôčik, ale na jedno som si v nej nikdy nezvykol. Na bezuzdnosť politických hesiel, na ich prázdnotu. Na to, že ich autori sa spoliehajú, že volič, zaneprázdnený každodenným zhonom, si nespočíta dva a dva a neuvedomí si, ako ho ktosi podceňuje.
Slovensko už potrebuje pokoj, hovorí Pellegrini
Slovensko je už zaplavené bilbordmi prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, ktorý na nich hovorí, že Slovensko už potrebuje pokoj. Samozrejme, má na mysli Pellegriniho pokoj, a teda vlastne iba Pellegriniho.
Lebo pokoj nedostáva, určite nie od Pellegriniho. Lebo pojmy „Pellegrini“ a „pokoj“ dnes až tak veľmi neladia.
Kedysi ladili. Prinajmenšom vtedy, ak sme Pellegriniho porovnávali s Ficom. Samozrejme, že Pellegrini bol ten pokojnejší.
A on si imidž toho pokojnejšieho pestoval, aj z neho ťažil vo volebnej kampani. Spomeňme si na názov jeho rozhovoru pre Štandard: „Kaliňák a Gašpar budú mať túžbu po pomste. Hlas tomu musí zabrániť“.
Pokoj namiesto pomsty, to sľuboval Pellegrini. Ale dnes je všetko inak.
Pellegriniho nepokoj nie je menší od Ficovho
Hneď po voľbách začali Pellegriniho minister Erik Tomáš a aj samotný Pellegrini šíriť chaos v rezorte sociálnych vecí, keď chceli 900-tisíc dôchodcov obrať o rodičovský dôchodok, ktorý bol v minulom roku po prvýkrát vyplatený. Ich úvahy boli také nekompetentné, až strach. Narazili na SNS, ktorá, našťastie, pomerne rýchlo rodičovský dôchodok zachránila.
Ešte horšie je to so sľúbeným zabraňovaním pomste. Či Kaliňákovi a Gašparovi v pomste zabránil, nevieme, ale Ficovi evidentne nie, lebo Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) je na ceste k zrušeniu. A poslanci Pellegriniho Hlasu za zrušenie hlasovali rovnako ako poslanci Ficovho Smeru.
Pellegriniho zabraňovanie pomste sa nekoná.
Nebyť zákona o zrušení ÚŠP, bol by tu predsa pokoj. Štyri mesiace po voľbách to tak obyčajne býva. Ale vďaka aj Hlasom podporovanému rušeniu ÚŠP tu vláda má už štvrť roka plné protestujúce námestia.