Sú politici Západu múdri ľudia? Nie, nechcem si robiť žarty z nemúdrosti politikov. Nejde mi o zosmiešňovanie. Ale už dlhšie mi v hlave vŕta téma na jednu malú glosičku. (standard.sk)
Téma nemúdrosti politikov môže byť niekedy veľmi lacná. Je to vlastne taká trvalka pre humoristov. Ale faktom je, že u politika je to vážnejší problém, lebo politik skrátka môže narobiť škody, aké iný nenarobí.
Keď hovorím o nemúdrosti, tak tým nemyslím, že politik urobí vážnu chybu. Rozhodovanie v politike je neľahká vec. Chybu môže urobiť i inak múdry politik. Veď sa aj položartom, polovážne hovorí: Veľký politik, veľké chyby.
Nemám ani na mysli, že politici západne od nás často hovoria smiešne veci, napríklad, že muži, ktorí si povedia, že sú ženami, tak tými ženami sú, a naopak. A preto hovoria o mužoch, ktorí porodili, a tak podobne. Niektorí politici to hovoria zo zbabelosti, aby ich nejaká úderka v médiách nezačala likvidovať. Alebo tieto smiešnosti myslia vážne a vtedy to radím medzi ideologické a utopické poblúdenia, ktoré sú za posledných viac ako sto rokov v našej civilizácii veľmi rozšírené.
Nemám teraz na mysli ani to, keď politici občas klamú alebo demagogicky hovoria polopravdy.
Mám na mysli skôr to, keď niekedy preukážu zarážajúcu neznalosť vo vážnej veci, o ktorej rozhodujú. Takú, že keď to počujete, tak vyprsknete smiechom.
Niekto namietne, že namiesto politikov Západu by sme sa mali pozrieť do vlastných radov. Veď aj tu, na Slovensku, zvykneme navoliť do parlamentu a vlády zvláštne typy. Nepochybne je to tak. Západ však spomínam preto, lebo po páde komunizmu sa Slováci pozerali na západných politikov ako na tých, od ktorých sa máme učiť. Mnohí naši politici a žurnalisti doteraz ustrnuli v rétorike, ktorá bola aktuálna naposledy v 90. rokoch. Stále znova a znova prisahajú na európsku orientáciu, čiže na EÚ, v ktorej sme od roku 2004. Stále znova a znova prisahajú na transatlantickú spoluprácu. Inými slovami prisahajú na veci, ktoré sú úplne samozrejmé, ale oni ich považujú za večne ohrozené nejakým vnútorným nepriateľom. A sebavedomejších slovenských politikov, ktorí sa neboja používať vlastný rozum a nekopírujú všetko z Washingtonu a Bruselu, označujú za protieurópskych či protiamerických.
Keď v kanadskom parlamente úplne všetci tlieskali esesákovi