Táto analýza sa nezastáva diktátorských režimov, ktoré mali byť zvrhnuté. Je však kritikou plánov, ktoré sú tak grandiózne, že ich uskutočnenie nemá neskôr nikto pod kontrolou. Ani USA. (standard.sk)
Tragický príbeh Sýrie pokračuje neuveriteľným najnovším dejstvom. Vojenským pánom Sýrie sa stal skutočný, krvavý terorista. Jeho meno je Abu Muhammad al-Džawlání a je veliteľom Tahrír aš-Šám, čo je teroristická organizácia. Ak už on nie je terorista, potom žiadni teroristi nikdy ani neexistovali.
Prevrat v Sýrii možno považovať za vyvrcholenie dvoch veľkých príbehov. Sú vzájomne prepletené, možno ich považovať za jeden.
Asadov pád učí odborníkov pokore
Pád vlády prezidenta Bašara Asada naučí pokore každého odborníka na Stredný Východ, lebo toto nikto nepredvídal.
Asad ustál od roku 2011 rebéliu sekulárnych i islamistických skupín, podporovaných USA, a sýrska občianska vojna po niekoľkých rokoch skončila zamrazením konfliktu, pričom Asadova vláda ovládala väčšinu územia Sýrie.
A pred pár dňami sa Tahrír aš-Šám pohol zo severu z Idlibu a o chvíľu obsadil Damask.
Čo sa stalo? Je to záhada.
Veľa krvi na al-Džawláního rukách
Pamätáte si na meno organizácie Al-Káida? Všetci sme sa to meno naučili po útokoch na Washington a New York 11. septembra 2001. Vykonala ich Al-Káida, nebezpečná a hrozivá islamistická organizácia Usámu bin Ládina. Nebolo väčšej hrozby ako ona, všetci o nej tak hovorili a písali.
Prezident George W. Bush vyhlásil Vojnu proti teroru. Alebo ste s teroristami alebo ste s nami. Tak burácal. Nebolo pre neho tretej možnosti.
Kvôli Al-Káide Američania a ich spojenci šli do Afganistanu. A potom do Iraku.
Al-Džawlání ako dvadsaťročný bojoval proti Američanom v Iraku. Ako člen Al-Káidy. V Iraku ho Američania zajali, vo väzení strávil niekoľko rokov.
Potom bojoval v Sýrii, kde vznikla sýrska pobočka Al-Káidy s názvom Al-Nusra. Al-Džawlání bol jej veliteľom od roku 2012. A nebojoval proti Američanom. Bojoval proti Asadovej vláde. „Al Káida je v Sýrii na našej strane,“ napísal vtedy Hillary Clintonovej jej poradca Jake Sullivan, terajší poradca pre národnú bezpečnosť v Bidenovej vláde.
USA vtedy podporovali protiasadovskú opozíciu, i keď nie priamo Al-Nusra.
Al-Nusra sa postupne osamostatňovala od Al-Káidy a v roku 2017 sa zlúčila s inými skupinami a pod Al-Džawláního vedením vznikol Tahrír aš-Šám. A teraz vládne Sýrii.
Nezaškodí pozrieť sa na masakry, ktoré má al-Džawlání na svedomí.
V januári 2012 v Damašku samovraždený atentátnik výbušninou zabil 26 ľudí, poväčšine civilov. 10 februára v Aleppe výbuch zabil 28 ľudí. V marci 2012 v Damašku výbuch auta naloženého výbušninami zabil 27 ľudí. K teroristickým činom sa prihlásila vtedy ešte málo známa al-Džawláního Al-Nusra.
Al Nusra spáchala desiatky teroristických útokov.
Spomeňme ešte bombový útok, ktorý spáchala už pod názvom Tahrír aš-Šám, a ktorý zabil v marci 2017 v Damasku 76 ľudí a zranil 120. K útoku došlo vo svätyni a väčšina obetí boli šiítski pútnici z Iraku.
Toľko k profilu al-Džawláního.
Ďalší hráči v Sýrii
Pár poznámok k ďalším hráčom v Sýrii. Je to Turecko, ktoré pred piatimi rokmi obsadilo pruh sýrskeho územia za svojimi južnými hranicami. Bolo motivované najmä snahou eliminovať vplyv tamojších Kurdov, medzi ktorými má slovo najmä PKK, teda Strana kurdských pracujúcich, čo je dlhoročná kurdská sekulárna teroristická organizácia.
Rusko má na severe námornú a leteckú základňu. Pôsobí tam roky legálne po dohode so sýrskou vládou.
Američania sú nelegálne, ako keby nič, na východe v sile do 2000 mužov a ťažia tam ropu.
Na východe sa vyskytujú zvyšky ISIL. To bola pred desiatimi rokmi najsilnejšia teroristická organizácia v Sýrii. Rozdrvili ju Američania, Európania, Asadova armáda, Rusi, Kurdi a ešte Hizballáh.
Hráčom je Irán, ktorý nepôsobí priamo v Sýrii, ale podporuje Hizballáh, ktorý bol Asadovým ochrancom.
No a hráčom je Izrael, úhlavný nepriateľ, ktorý zvykol občas Sýriu bombardovať.
Čo sa vlastne stalo? Nevieme
Nikto nevie vysvetliť poriadne, čo sa stalo. Jeffrey Sachs uvádza, že najsilnejším ochrancom Asadovej vlády, silnejším ako oficiálna sýrska armáda, bol libanonský Hizballáh, čo je šiítska ozbrojená formácia. A Hizballáh bol oslabený v nedávnom konflikte s Izraelom.
Za úspechom Tahrír aš-Šám tušíme Turecko ako hýbateľa, ktorý nad ním držal ochrannú ruku. O aktivite žiadneho iného veľkého hýbateľa nevieme, môžeme sa len dohadovať o aktivitách rôznych spravodajských služieb.
Rezignácia sýrskej armády je doteraz nevysvetlená.
Všetko to odovzdanie moci vyzerá ako vzájomne nedohodnutá poznaná nevyhnutnosť. Lenže veci príliš dobre zapadajú jedna do druhej na to, aby nikto s nikým nebol dohodnutý.
Asad odišiel, skoro nikto si ani nevšimol, že aj rezignoval na funkciu prezidenta, teda nemá zámer pôsobiť ako exilový prezident. Jeho predseda vlády al-Džalálí bol v kontakte s al-Džawláním a spolupracoval s ním na odovzdaní moci. Asadov parlament privítal politickú zmenu.
Ako keby sa zrútilo čosi spráchnivené.
Možno sa niekedy dozvieme viac.
Zrodil sa pluralitný islamistický terorista?
Napomohlo tomu i samotné správanie al-Džawláního. Už niekoľko rokov sa snažil zmeniť imidž a posúval Tahrír aš-Šám od globálnej džihádistickej ideológie smerom k sýrskemu nacionalizmu.
Nechodí v burnuse, ale v mikine. A vysiela signály o rešpektovaní pluralistickej spoločnosti.
Predovšetkým, v Damasku víťazi nevraždili. Vtrhli do prázdneho prezidentského paláca a iránskeho veľvyslanectva, ale až na výnimky nedošlo k fyzickému násiliu.
Spomeňme si na teror voči šiítom v Damasku. Asad patril k vládnucej menšine sýrskych Alawitov, čo sú šiíti. Tahrír aš-Šám sú sunnitskí extrémisti.
Ale al-Džawlání sa stretol teraz s predstaviteľmi Alawitov. A tí tiež privítali politickú zmenu.
Poučil sa al-Džawlání od Talibanu? Spomínate si, ako sa v roku 2021 bojovníci Talibanu preháňali na autíčkach v lunaparku?
Máme tu teda nového demokratického teroristu, či teroristického vyznávača plurality? Alebo ako to máme nazvať? Toto hranie sa so slovami vyznieva ako irónia. A veď aj je. Ale možno vylúčiť, že irónia sa nezmení na celkom obyčajnú realitu?
Veď v Sýrii nemožno vylúčiť nič.
Reakcia hráčov
Poďme teraz k rebríčku víťazov a porazených a k ich reakciám.
Veľkým porazeným je Irán. Z mapy zmizol štát, v ktorom vládol šiítsky predstaviteľ a teda prirodzený iránsky spojenec. Irán pochopil, že v Sýrii niet vôle k boju proti Tahrír aš-Šám , tak nekládol odpor ani on.
Rusi tiež stratili spojenca a zrejme tiež pochopili, že nemá zmysel bojovať, keď Sýrčania nebudú. Ale nemusia stratiť vplyv. Ich základne zaručuje zmluva so Sýriou. Al-Džawlání vydával silné signály o potrebe dobrých vzťahov s Ruskom. „Ochraňujeme ruské základne,“ povedal.
Sergej Lavrov ešte v sobotu hovoril, že Tahrír aš-Šám sú teroristi. Neskôr jeho ministerstvo hlásilo, že vojaci na ruských základniach sú v pohotovosti, ale že žiadne nebezpečenstvo im nehrozí.