V druhom kole prezidentských volieb budú dvaja liberáli. Vladimír Palko spísal niekoľko poznámok k výsledkom prvého kola. (standard.sk)
Ivan Korčok a Peter Pellegrini, dvaja kandidáti, ktorí sa dostali do druhého kola, pretože prekonávali svojimi percentami ostatných súperov prinajmenšom o dve triedy, sú si politicky veľmi podobní.
Obaja sú liberáli. Hlavná zložka liberálnej opozície, Progresívne Slovensko, ešte len pred piatimi mesiacmi chcela vidieť Pellegriniho na poste predsedu liberálnej vlády, v ktorej by PS bolo najsilnejšou zložkou.
Registrované partnerstvá podporujú obaja. Tlak európskych inštitúcií na presadenie LGBT ideológie v členských krajinách EÚ považuje Korčok za nejaký hoax. A konzervatívcov ide šľak trafiť z aktivít Pellegriniho ministerky Dolinkovej ohľadne potratovej tabletky.
Obaja majú spoločné i to, že kvôli voličom sa tvária, že až takými liberálmi nie sú. Ťažko povedať, ktorému to tvárenie sa ide lepšie.
Významným rozdielom je to, že Pellegrini apeluje na odpor voličov voči vojne. Môže to rozhodnúť v jeho prospech.
Za prehru v prvom kole si môže Pellegrini sám
Prieskumy ukazovali, že Pellegriniho víťazstvo v prvom kole je neisté, ale napokon ho Korčok predstihol o päť a pol percenta.
Pellegrini si za to môže sám.
Celé mesiace bola opozícia schopná mobilizovať voličov na téme zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a novely Trestného zákona. S touto aktivitou vlády vyjadrovalo nesúhlas i nemálo voličov vládnej koalície.
Pellegrini si pred voľbami pestoval imidž toho umierneného politika, ktorý bude vyvažovať a krotiť Ficov emotívny radikalizmus. Ale po voľbách si začal Pellegrini byť taký istý, že tento svoj imidž opustil a aktivizácii opozície sa len prizeral.
Pellegrini mal pritom na bilbordoch heslo o potrebe pokoja pre Slovensko. Bolo to v príkrom rozpore s aktivitami vlády, ktoré Pellegrini podporoval. Voličov opozície to muselo dráždiť a motivovať. Bolo to od Pellegriniho pokrytecké. Upozorňovali sme na to.
Pritom nebolo treba veľa. Pomery v ÚŠP sa dali riešiť personálnymi zmenami. A opozícia by pod tlakom reality časom tiež musela uznať, že s ÚŠP nebolo v posledných troch rokoch všetko v poriadku.
Dôsledky radikalizmu, ktorým bolo zrušenie ÚŠP, sa teraz Pellegrinimu vypomstili. Uvidíme, či sa mu vypomstí ešte viac.