Čo urobí očakávaná vláda Smer, Hlas, SNS s orgánmi činnými v trestnom konaní (OČTK)? Ak sa pozrieme na to očami Igora Matoviča, otázka znie: Čo bude so statočnými stíhačmi mafie po tom, čo mafia zasadne v ministerských kreslách? (standard.sk)
Alebo sa môžeme pozrieť na problém očami Roberta Fica a potom otázka znie: Ako spravodlivo umravniť manipulujúcich vyšetrovateľov z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a prokurátorov z Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorí tri roky sledovali jediný cieľ – na politickú objednávku zničiť stranu Smer?
Nuž, v hypotetických otázkach oboch politikov je veľa falošných tónov. A nielen v nich. Veľa pokrivení bolo aj v aktivistických liberálnych médiách, ktoré v konečnom dôsledku verejnosť miatli, lebo odborný trestnoprávny problém taktiež spolitizovali. Rovnako ako politici. Politici a médiá sa postarali o kakofóniu zvukov, kde si zapamätáme len výkriky typu „mafia“, „zlodeji“, „manipulácia“, „politizácia“. V tom sa verejnosť už len ťažko vyzná.
Položme si najprv desať otázok o práci OČTK v posledných rokoch.
Mali NAKA a ÚŠP úspechy v boji proti korupcii? Áno, mali
Zaznamenali ÚŠP a NAKA nejaké úspechy v boji proti korupcii počas volebného obdobia 2020-2023? Áno, zaznamenali. A niektoré sú pozoruhodné. Denník N uverejnil informačný článok s názvom Odsúdili už vyše 40 zločincov z éry Smeru. Ide o 42 už právoplatne odsúdených policajtov, prokurátorov, príslušníkov SIS, politikov, podnikateľov, pracovníkov Finančnej správy, a tak ďalej. A ďalší trestne stíhaní sú na ceste.
Právoplatne odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik určite nie je malá ryba a dá sa to povedať i o ďalších.
Bola korupcia za vlády Smeru veľký problém? Áno, samozrejme
Mnohé mená zo zoznamu denníka N sú dôkazom, že korupcia bola za vlády Smeru veľkým problémom. Bol ňou infikovaný napríklad Policajný zbor. A to veľmi. Spomeňme trebárs už odsúdeného Bernarda Slobodníka, ktorý bol za Ficovej vlády riaditeľom finančnej polície v NAKA. To isté platí o Finančnej správe, ktorej bývalý riaditeľ František Imrecze, menovaný do funkcie za vlády Smeru, je právoplatne odsúdený.
Zatiaľ ešte nebol odsúdený zrejme najväčší korupčník Ľudovít Makó, ktorý bol za Ficovej vlády menovaný za riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS). Zrejme sa čaká na sumarizáciu jeho zásluh, keďže je kajúcnikom, svedčiacim proti iným páchateľom.
Samozrejme z toho vyplýva, že politickú zodpovednosť za tú korupciu nesie strana Smer a jej predseda Fico. Veď kto iný? Preto mal byť za to aj potrestaný. Hovorím o politickom treste, nie o trestnoprávnej zodpovednosti. Lenže o politickom treste rozhodujú voliči vo voľbách a tí sa rozhodli Fica nepotrestať. Zrejme o tom rozhodol iný Ficov postoj k vojne na Ukrajine, a voliči tiež zrejme odmietli chaos Matovičovej a Hegerovej vlády. A to aj chaos v práci OČTK, ktorý vyústil do vojny policajtov.
Bol boj proti korupcii za doterajšej vlády tým, čo sa sľubovalo? Nie celkom
Bol boj proti korupcii za Matovičovej a Hegerovej vlády tým, čo Matovič sľuboval pred voľbami v roku 2020? Nuž, nie celkom.
Treba pripomenúť, že Matovičova rétorika bola priamočiara. Korupcia znamená smerácka korupcia. Mafia, to je Smer. A Smer, to je Fico.
Stala sa však zaujímavá vec, ktorú si zaneprázdnená verejnosť ani nevšimla. Najväčšiu mediálnu pozornosť si totiž vyslúžili trestné stíhania, ktoré až tak so Smerom a osobou Fica nesúviseli.
Zoznam zo spomínaného článku Denníka N hovorí, že ide o zločincov z éry Smeru. Z éry Smeru. To je dosť nepresné a dalo by sa použiť aj drsnejšie adjektívum. Najvýznamnejšie meno je Dušan Kováčik, bývalý špeciálny prokurátor. Je však Kováčik špecificky spojený s érou Smeru? Nie, veď za špeciálneho prokurátora bol zvolený za vládnutia pravice v roku 2004 za druhej Dzurindovej vlády a bol ním aj za Radičovej vlády.
Mediálne najsledovanejšou kauzou bolo väzobné stíhanie riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý s érou Smeru nemal nič spoločné. Stíhanie Pčolinského trvá už tri roky a stále je na stránkach médií. V dvoch kauzách bol obvinený a väzobne stíhaný na jar 2021 a najnovšie bol obvinený v lete tohto roku v akcii Rozuzlenie.
Takisto sú v zozname odsúdených z Denníka N mená, ktoré tiež s Ficom nijako špecificky nesúvisia. Napríklad traja odsúdení sudcovia – Repáková, Polka a Urbanová. Ich korupcia bola spojená s vykonávaním funkcie sudcu, nie s nejakými politickými prepojeniami. Nehovoriac o tom, že Repáková bola obvinená v marci 2020 v akcii Búrka ešte za vlády Smeru. Odsúdený námestník riaditeľa SIS Boris Beňa tiež nie je spojený špecificky so Smerom, veď námestníkom sa stal až za Matovičovej vlády.
To isté sa dá povedať o ďalších troch dôležitých odsúdených zo zoznamu. O Kočnerovi, Ághovi a Pavlovi Ruskovi. Tiež nie smeráci, naopak, trestne stíhaní už za vlády Smeru.
Úspechy OČTK sa teda týkali tak potierania „smeráckej“ korupcie, ako aj „nesmeráckej“. A veď tak to má byť. Matovič a médiá však vytvárali dojem, že to všetko sa dá pribaliť do batoha Ficovi.
Nehovoríme to preto, aby sme nejako znižovali Ficovu zodpovednosť za „jeho“ časť korupcie, bolo toho dosť. Spomíname to kvôli jednej skutočnosti. Podsúvanie, že všetky úspechy OČTK v posledných rokoch sú úspechmi potierania špecificky ficovskej, „smeráckej“ korupcie, a že teda Fico je kráľom celej mafie, viedli logicky k finále, keď médiá nastoľovali otázku, kedy si teda už NAKA príde po toho kráľa. Alebo aspoň po nejakého iného politika Smeru. A istý čas vytvárali atmosféru, že to už-už bude.
Vytváranie tohto očakávania však bolo pre seriózne vyšetrovanie škodlivé a bolo to zavádzaním verejnosti.
Dopustili sa OČTK aj prešľapov? To teda áno