Možno poznáte ten vtip. Príde chlapík do baru a pýta si kávu a šišky. Šišky nemáme, znie odpoveď. No tak mi dajte čaj a šišky. Hovorím, že šišky nemáme. Chlapík smutne povie, no tak mi dajte iba tie šišky. (standard.sk)
Pointa spočíva v neschopnosti alebo neochote počúvať, čo kto hovorí. Vždy si naň spomeniem, keď počujem o nových a staronových mierových plánoch pre Ukrajinu.
Všetky totiž ignorujú, v čom príčina vojny spočíva.
Zopakujme si, aké plány sú teraz na stole.
Čo najnovšie navrhuje Zelenskyj
Ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý doteraz hovoril iba o možnosti úplnej porážky Ruska a vytlačení jeho armády z ukrajinských území, v posledných dňoch zmenil názor. Hovorí o tom, že Ukrajina by sa mohla, samozrejme iba dočasne, vzdať území, ktoré dobyla ruská armáda.
Ale, ako hovorí Zelenskyj, Ukrajina, teda tá Ruskom neokupovaná väčšina územia, by sa okamžite stala členom NATO.
Tento Zelenského plán vlastne ani nie je jeho. Zelenskyj si len osvojuje už starší plán, ktorý dostal názov „Land for NATO“ (Územie za NATO).
Jens Stoltenberg pripomína plán „Územie za NATO“
Plán „Územie za NATO“ znamená zamrazenie ukrajinsko-ruskej vojny na aktuálnej frontovej línii, (dočasné) ponechanie okupovaných území Rusku a prijatie zvyšného územia Ukrajiny do NATO. Išlo by asi o 80 percent z jej niekdajšieho územia.
„Územie za NATO“ je teda plán totožný s tým, čo teraz hovorí Zelenskyj, ale je starší.
Myšlienka „Územie za NATO“ sa objavila začiatkom leta 2024. Podporoval ju vtedajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, hovoril o nej český prezident Petr Pavel, podporujú ju britské politické kruhy (Boris Johnson) a mediálne kruhy (Financial Times).
V posledných dňoch plán opäť pripomenul Jens Stoltenberg. Stoltenberg zdôraznil, že takéto rozhodnutie o územných ústupkoch voči Rusku by malo byť sprevádzané jasnými bezpečnostnými zárukami, napríklad členstvom v NATO.
Plán „Územie za NATO“ teda nevznikol na pôde americkej vlády. Názor americkej vlády, tej nastupujúcej Trumpovej, bude predsa len najdôležitejší.
A tá sa už vyjadruje.
Trumpov osobitný emisár pre Ukrajinu Keith Kellogg
Prezident Donald Trump počas kampane ohlasoval, že vojnu na Ukrajine ukončí veľmi rýchlo. Pred pár dňami ohlásil, že jeho osobitným emisárom pre problém vojny na Ukrajine bude osemdesiatročný generál Keith Kellogg.
Keď som si zbežne zisťoval informácie o Kelloggovi, najprv som mal ten istý nepríjemný pocit ako pri výbere ďalších Trumpových ľudí na kľúčové miesta v bezpečnostnej oblasti.
Počas takmer troch uplynulých rokov vojny Kellogg komentoval v mainstreamových televíziách priebeh vojny tak ako všetci ostatní komentátori. Putin vraj vojnu prehráva a ak Ukrajine dodáme všetky možné zbrane, tak Ukrajina zvíťazí.
Nuž celkom to neutrafil. Pôsobil ako len ďalší neokonzervatívec, ktorý má Trumpovi pomôcť odstrániť katastrofálne dôsledky neokonzervatívnej ideológie, čo nedáva zmysel.
Ale predsa len v Kelloggovej osobe možno nájsť štipku nádeje. A možno i viac ako štipku.
Kelloggove názory na jar 2024
K určitému optimizmu nás vedie práca “America first, Russia and Ukraine“, ktorú Kellogg publikoval so spoluautorom Fredom Fleitzom v apríli 2024, keď nikto nepovažoval Trumpovo víťazstvo za isté.
Kelloggov pohľad na vojnu sa líši zásadne od typického naratívu, ktorý nám bol západnými elitami podávaný dlhé roky.
Predovšetkým, Kellogg jasne poukazuje na to, že príčinou ruskej invázie bol strach Ruska z rozšírenia NATO na Ukrajinu.
Spochybnil obvinenia voči Rusku, podľa ktorých vraj Rusko chce obnoviť Sovietsky zväz.
Kritizoval démonizáciu Putina zo strany Joe Bidena.
Za veľké Bidenovo zlyhanie považuje to, že v decembri 2021, keď Rusko adresovalo USA a NATO ultimátum, aby sa vzdali zámeru prijať Ukrajinu do NATO, Biden nezačal s Ruskom rokovania, ktoré mohli inváziu odvrátiť. Biden mal vtedy podľa Kellogga ponúknuť Rusku odloženie členstva Ukrajiny v NATO o desať rokov.
Kellogg realisticky popisuje, že USA a NATO nemajú dostatočnú produkčnú kapacitu na výrobu munície, ktorú Ukrajina vo vojne potrebovala, a že vyzbrojovaním Ukrajiny Amerika prichádza o zbrane, ktoré sama potrebuje.
Píše, že vyhliadky ukrajinskej armády nie sú sľubné, lebo stráca pôdu pod nohami.
V závere článku Kellogg navrhuje, aby sa USA angažovali v presadení mieru na Ukrajine a iniciovaním rokovaní. Nepíše priamo, že Bidenovu pomoc „dokedy to bude potrebné“ treba už odpískať, ale de facto to navrhuje.
Naznačuje mierový plán. Ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine treba podmieniť súhlasom Ukrajiny s mierovými rokovaniami. Ukrajina by sa mala (dočasne) vzdať snahy dobyť späť Ruskom obsadené územia. Hovorí o demilitarizovanej zóne pozdĺž frontovej línie. A ponúka Rusku odloženie členstva Ukrajiny v NATO.
Skrátka Kelloggov názor je z iného súdka ako to, čo nám ponúkajú naše médiá.