Nový predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok v prejave na víkendovom sneme spomínal kultúrne vojny. A riadne v tom zneli falošné tóny. (standard.sk)
A o dva dni neskôr bola v médiách správa, že v júni bude dôchodcom opäť vyplatený rodičovský dôchodok.
Ako tieto dve správy súvisia? Dôjdeme k tomu.
Kultúrne vojny v súkromí? To je čo?
Šutaj Eštok povedal: „Nech si liberáli pokojne otvárajú svoje témy sexuálnych menšín či legalizácie drog. Nech konzervatívci neustále hovoria o potratoch. My ako sociálni demokrati budeme robiť všetko preto, aby sa ľuďmi na Slovensku žilo lepšie. Kultúrne vojny nech si ľudia riešia vo svojom súkromí, nech si nastavia život tak, ako im to vyhovuje. Ale úlohou štátu je postarať sa o všetkých, o tých najslabších.“
Šutaj Eštok sa snaží verejnosti nahovoriť, že sú tu dve skupiny, ktoré proti sebe nezmyselne bojujú. A že oni, sociálni demokrati z Hlasu, stoja mimo toho a snažia sa zlepšiť ľuďom život.
Ako uvidíme, nepravdivé sú obe tvrdenia.
Eštokova požiadavka, aby „ľudia riešili kultúrne vojny v súkromí,“ je vnútorne rozporná. „Súkromná kultúrna vojna“ je, ako hovoria latinčinári, contradictio in adjecto. Niečo ako „obrovský trpaslík“ alebo „horúca zmrzlina“.
Kultúrne vojny sa z princípu vedú verejne. Jedna strana sa snaží pretransformovať spoločnosť tak, aby výsledky transformácie boli verejné a tým mali dopad i na ľudí, ktorí o žiaden boj nestoja.
Kultúrna vojna v užšom zmysle: ľudský život a rodina
Podobný pojem v nemčine Kulturkampf, teda kultúrny boj, sa používal na politiku potláčania katolíckej cirkvi v Bismarckovom Nemecku.
Anglickým pojmom culture war, teda kultúrna vojna, sa zvykol v poslednom polstoročí označovať zápas, ktorý prebieha o ochranu ľudského života a tradičnej rodiny. Konzervatívci veria v nedotknuteľnosť ľudského života – tak v jeho ranom štádiu v lone matky, ako aj na sklonku života, veria, že manželstvo je len zväzok muža a ženy, veria, že muž sa nemôže zmeniť na ženu a naopak.
No a liberáli veria v presný opak. A najmä sa snažia svoje videnie presadiť.
Požiadavky liberálov znamenajú, že legálny potrat a eutanázia sú verejnou vecou. Podmienky upravuje zákon parlamentu, nariadenia vlád, či ministerstiev, vykonáva ich verejné zdravotníctvo, platia to daňoví poplatníci zo svojich daní.
Manželstvo je vec verejná, upravuje ho opäť zákon a iné predpisy štátu. Má to účinok na štátne financie, ktoré sú hradené opäť z daní občanov. Vyplývajú z toho povinnosti, a to pre štátnych úradníkov a celú spoločnosť, lebo sme všetci povinní vnímať manželov ako pár.
Rovnako pohlavie je štátom registrovaný údaj, rôzne tie preoperovania pohlavia vykonáva verejné zdravotníctvo, nátlak na vyslovenie riešenia učitelia, a podobne. Víťazstvo LGBT ideológie potom má aj taký účinok, že ľudia sú nútení normálne klamať a tváriť sa, že niekto je muž, i keď je to žena, alebo naopak.
Aké súkromie?
Čo to teda Šutaj Eštok mal na mysli, keď spomínal kultúrne vojny v súkromí? No prosto vypálil od boku čosi, čo nedáva zmysel.
Vojna, v ktorej bojuje len jedna strana
Rovnako nesedí i to, keď Šutaj Eštok v podstate kladie konzervatívcov a progresívcov do akejsi polohy rovnocennosti.
Veď tí dvaja zvádzajú v rámci celej západnej civilizácie nerovný boj. Duch času hrá do karát liberálom už sto rokov. Konzervatívci v uvedenej užšie definovanej kultúrnej vojne stále prehrávajú.
Konzervatívne strany sa menia na liberálne a liberálne na progresívne, rozumej ešte liberálnejšie. Stratené územia sa konzervatívcom darí získať naspäť len veľmi zriedka. V USA sa podarilo zrušiť verdikt Najvyššieho súdu Roe vs. Wade z roku 1973 a v Poľsku sa výrazne obmedzili potraty. To je v podstate všetko.
Mediálny tlak podporujúci liberálov je taký silný, že konzervatívci strácajú bojový zápal. Keď použijeme metaforu delostreleckej paľby, v rámci Západu konzervatívci prehrávajú asi tak v pomere 10:1.
Postoj konzervatívcov je prevažne len defenzívny. Veď už aj krorýsi bystrý pozorovateľ pred rokmi povedal, že kultúrna vojna je vojnou, v ktorej bojuje iba jedna strana. Tá liberálna.
V strednej Európe je situácia o čosi lepšia. V obrane sa nám zatiaľ darí. Ale mediálne, samozrejme, prehrávame. Povedzte, kedy bol nejaký liberál vystavený takej kanonáde ako predseda KDH Majerský v kauze „pliaga“? Pritom výstrely zaznievali i z jeho vlastnej strany.
Inak, k taktike liberálov patrí i vytváranie dojmu, akí sú konzervatívci silní, a teda akú hrozbu predstavujú. Spomeňme si na výkriky v roku 2020, že Matovičova vláda je najkonzervatívnejšia vláda v slovenskej histórii. Liberáli dokonca strašili príchodom teokracie. Po vláde však zostalo akurát tak Lengvarského nariadenie o zmene pohlavia.
Týmto smerom ide i Šutaj Eštok, keď hovorí o konzervatívcoch, čo stále bojujú proti potratom. Stále? Nejako to nepočujeme.
Hlas predsa nie je v kultúrnej vojne neutrálny
Toto všetko však nie je ešte to najväčšie zavádzanie nového predsedu Hlasu. Šutaj Eštok zavádza najmä v tom, že predstiera neutralitu strany Hlas v kultúrnej vojne.
Ale Hlas predsa neutrálny nie je. Hlas v kultúrnej vojne bojoval.
A to na liberálnej strane.