Tento príbeh som v skratke po prvý krát počul niekedy pred päťdesiatimi rokmi v prostredí slovenskej podzemnej cirkvi, kde som niekoľko rokov navštevoval jedno spoločenstvo. Je príbehom o Božom milosrdenstve. (standard.sk)
Bol to príbeh z čias komunistického boja proti náboženstvu v Sovietskom zväze. Príbeh jedného bohorúhačského divadelného predstavenia o Kristovi vo fraku, ktoré však dopadlo úplne inak, ako to jeho organizátori chceli.
Poznal som ho len v niekoľkých útržkoch. Bol však silný a utkvel mi v pamäti polstoročie. Nedávno som si povedal, že internet možno o ňom čosi bude vedieť. Stanovil som si niekoľko kľúčových slov a prekladačom ich preložil do ruštiny.
A potom som s nimi gúglil. A našiel som.
V totalitnej sovietskej ére, ktorá bola samozrejme predinternetovou, sa príbeh desaťročia mohol šíriť len ústnym podaním, pričom prirodzene metamorfoval. Vznikali rôzne verzie, ktoré príbeh datovali do rôznych období. Po rokoch sa rôzne verzie s rôznymi detailmi dostávali na internet.
Podľa jednej stručnej verzie sa to stalo až v dobe chruščovovského prenasledovania. Ale môj prieskum na internete rýchlo ukázal, že príbeh sa stal jednoznačne oveľa skôr. Dobové fotografie nasvedčujú, že v dvadsiatych rokoch alebo tridsiatych rokoch.
Príbeh opísal Vasilij Nikiforov-Volgin
Náš príbeh opísal ruský spisovateľ Vasilij Akimovič Nikiforov-Volgin (1900 – 1941).
Nikiforov-Volgin sa narodil v Tverskej gubernii, ale jeho rodina sa presťahovala do Narvy v Estónsku, ktoré po prvej svetovej vojne získalo samostatnosť.
Angažoval sa v Ruskom študentskom kresťanskom hnutí. V dvadsiatych rokoch Nikiforov-Volgin začal svoju spisovateľskú dráhu, publikoval v Estónsku v ruskojazyčnej tlači. Bol pravoslávnym kresťanom, miloval pravoslávne bohoslužby a slúžil v katedrále Premenenia Spasiteľa v Narve ako čitateľ žalmov.
V polovici 30. rokov už pôsobil v Talline a patril k najznámejším zahraničným ruským spisovateľom. Pôsobil aj ako učiteľ. Jeho žiakom bol i neskorší patriarcha Moskvy a celej Rusi Alexij II (Rüdiger) (1929-2008).
Bohorúhačská komédia Kristus vo fraku
Nikiforov-Volgin v 30. rokoch zverejnil zbierku príbehov Beda tvojej vlasti. Šlo o príbehy z porevolučného sovietskeho obdobia, z čias občianskej vojny, ktorých bol sám autor svedkom. Písal aj o osudoch pravoslávneho duchovenstva a o militantných propagandistických, protináboženských kampaniach.
Súčasťou jednej kampane bola divadelné predstavenie bohorúhačskej komédie Kristus vo fraku.
Počas Veľkého týždňa dychová hudba prechádzala ulicami mesta smerom k divadlu a pozývala občanov na predstavenie. V čele orchestra muž v rúchu kňaza viezol transparent s postavou Krista v cylindri ako kostolnú zástavu. V sprievode boli komsomolci s fakľami. Nad vchodom do divadla červené žiarovky vytvárali nadpis „Kristus vo fraku“. Po námestí sa rozliehal rozhlas, odvysielal prednášku o „odpornej úlohe kresťanstva v dejinách národov“.
Po prednáške zbor komsomolcov na schodoch divadla zbor komsomolcov spieval tanečnú pieseň: