Už dávno som sa nestretol s takým smutným a tragickým politickým výstupom, ako bol rozhovor pani poslankyne Holečkovej. Jej politika smeruje len k tomu, že o potrebe urobiť niečo s potratmi sa nebude napokon hovoriť vôbec. (standard.sk)
Bolo to na jar v roku 1996. Mikuláš Dzurinda ohlásil svoju kandidatúru za predsedu KDH. Malo to byť hodnotovo iné KDH ako dovtedy. Na zasadnutí Rady KDH sme od Dzurindu dostali letáčik, kde boli napísané zásady onoho nového KDH.
Stálo tam, že KDH má byť otvorené aj voči ľuďom s liberálnym prístupom k životu. To znelo, samozrejme, dosť všeobecne, ale jeden z najbližších Dzurindových spolupracovníkov nám to rovno od rečníckeho pultu ozrejmil ústne a veľmi jasne. V novom KDH to malo byť tak, že ak má niekto pro-choice postoj, tak to nemá byť prekážkou jeho členstva v KDH.
Dzurinda sa síce predsedom KDH nestal, ale vyššie uvedená myšlienka, zdá sa, nejako v útrobách KDH prežila a teraz opäť vyrazila na povrch.
Napríklad vo vyjadreniach predsedníčky poslaneckého klubu KDH, členky predsedníctva KDH Martiny Holečkovej.
Holečkovej smutný a tragický rozhovor
Už dávno som sa nestretol s takým smutným a tragickým politickým výstupom, ako bol Holečkovej rozhovor pre Postoj.
Jej názory boli popretím snaženia KDH udržať dojem, že je jednoznačne pro-life, to znamená, že chce ochraňovať ľudský život od počatia.
Žijeme v dobe klzkej politiky, kde musíme stále kontrolovať, aký obsah slov má politik na mysli. Čo sa myslí napríklad slovom „ochraňovať“. Znamená to, že strana je vždy ochotná zahlasovať za návrh zakazujúci, či aspoň sprísňujúci podmienky pre potrat? Že je ochotná ho čas od času i sama navrhnúť?
Malo by to tak byť. Ale v prípade Holečkovej to tak nie je.
Podobné to je s formuláciou „sme za život“. Aj Holečková to hovorí. Ale keď treba vysvetliť, čo to znamená, vysvitne, že s legálnosťou potratu nechce urobiť nič.
Stále sa vykrúca
Celkovo je rozhovor ľahko viditeľným vykrúcaním sa a protirečením samej sebe.
Najskôr Holečková vzorne hlása liberálne klišé o tom, že pro-life návrhy polarizujú spoločnosť. V skutočnosti je to tak, že rámus proti pro-life návrhom robia liberálni politici a liberálne médiá hlavného prúdu. Prečo sa chce Holečková riadiť nimi?
Potom hlása akési ideálne postupy, ktoré by mali byť pri predkladaní pro-life zákonov dodržiavané. Hovorí: „Pri hodnotových témach, ktoré sa nakoniec často obrátia proti nám a polarizujú spoločnosť, by sme chceli mať širokú spoločenskú dohodu. To znamená, že neprídeme do parlamentu a nebudeme predkladať niečo, čo nemáme dopredu vyrokované.“
A kritizuje Záborskú za to, že nevyrokovala istú podporu pre svoj v skutočnosti kozmetický návrh.
Každý, kto si niečo pamätá, vie, že je to fantazírovanie. Podpora pre pro-life návrhy sa má hľadať, ale nájdenie istej väčšiny pre návrh je jednoducho nepravdepodobné.