Keď sa povie „Gruzínsko“ a „rok 2008“, spomenieme si na to, že v máji 2008 samit NATO v Bukurešti rozhodol, že popri Ukrajine sa členom NATO v budúcnosti stane aj Gruzínsko. (standard.sk)
A potom si spomenieme už iba na to, že o štvrť roka neskôr Rusko napadlo Gruzínsko. A je to pravda, napadlo. Prípadne ešte to, že Rusko spôsobilo, že Južné Osetsko už Gruzínsko neovláda. Tak nás to naše médiá naučili.
A naučili nás tiež, že Gruzínsko sa vtedy ničoho zlého nedopustilo. A inak vlastne nič iné (podľa našich a západných liberálnych médií) nestojí za zmienku. Čistý príklad boja medzi dobrom a zlom.
V skutočnosti to bolo inak. Vojna tkvela v historickom konflikte medzi Gruzíncami a Osetmi, ktorý trvá sto rokov. Jedna gruzínsko-osetská vojna bola v rokoch 1918 – 1920, ďalšia po rozpade sovietskeho komunizmu v rokoch 1991 – 1992.
Južné Osetsko bolo súčasťou Gruzínska, ale od júna 1992 pôsobili na základe medzinárodnej rusko-gruzínskej dohody z Dagomysu na území Južného Osetska spoločné mierové rusko-osetsko-gruzínske sily.
Vojna v roku 2008 začala ako gruzínsko-osetský konflikt tak, že 7. augusta 2008 gruzínska armáda na príkaz prezidenta Michaila Saakašviliho bombardovala hlavné mesto Južného Osetska Cchinvali, pričom zahynulo 162 obyvateľov Cchinvali.
V roku 2008 sa o týchto faktoch v západných médiách ešte hovorilo. Neskôr už nie. V našich médiách hlavného prúdu sa o tom nehovorilo ani vtedy, ani dnes.
V posledných dňoch sa stala vec, ktorá výklad týchto médií, eufemisticky povedané, akosi komplikuje.
Gruzínsko sa ide ospravedlniť svojim osetským bratom a sestrám
V októbri čakajú Gruzínsko parlamentné voľby. Už viac ako desaťročie platí, že dvomi najsilnejšími politickými stranami sú tam Gruzínsky sen, ktorého lídrom je Bidzina Ivanišvili, a Zjednotené národné hnutie Michaila Saakašviliho, ktorý je v súčasnosti vo väzení.
Saakašviliho na Slovensku poznáme lepšie, Ivanišviliho o čosi menej. Ivanišvili je gruzínsky miliardár, oligarcha, bývalý premiér, zakladateľ Gruzínskeho sna, jeho bývalý dlhoročný predseda a v súčasnosti stále jeho neformálny vodca.
Najnovší prieskum volebných preferencií udáva, že Gruzínsky sen vedie s 34 percentami voličskej podpory pred Saakašviliho volebnou koalíciou, ktorá má podporu 19 percent.
Bidzina Ivanišvili povedal v uplynulých dňoch, že po októbrových voľbách by mali byť usvedčení a odsúdení podnecovatelia vojny z roku 2008, ktorí sa previnili „zničením gruzínsko-osetského bratstva a spolunažívania“.
A potom, ako hovorí Ivanišvili, „určite nájdeme silu ospravedlniť sa za to, že v súlade s prijatým zadaním zradné „Národné hnutie“ (Saakašviliho, pozn. V. P.) v roku 2008 uvrhlo naše osetské sestry a bratov do plameňov ohňa. A keďže jedným z najdôležitejších základných kameňov našej kresťanskej viery, Gruzíncov a Osetov, je odpustenie, som presvedčený, že bratovražedná konfrontácia, ktorú nepriatelia Gruzínska rozpútali proti našim národom, sa skončí historickým vzájomným odpustením a úprimným zmierením,“ povedal.
Správu o Ivanišviliho prejave priniesli gruzínske, ruské aj ukrajinské médiá a agentúra Reuters.
Vojnu si neželal ani gruzínsky, ani osetský ľud
Ivanišvili hovorí, že vojna v auguste 2008 „nebola vôľou ani gruzínskeho, ani osetského ľudu“. Povedal, že Gruzínsky sen potrebuje ústavnú väčšinu v parlamente na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy súvisiace s územnou celistvosťou Gruzínska.
Spomenul aj potrebu „správneho postoja k Rusku“ slovami: „Pred dvanástimi rokmi, keď som k vám hovoril, som zdôraznil, že európska integrácia je našou strategickou voľbou, ale nemôžeme si vybrať našich susedov, a preto sme súbežne s európskou integráciou museli prijať zásadový, ale správny postoj k Rusku.“
Ivanišvili obviňuje z vojny „vonkajšie sily“
Ivanišvili tvrdil aj to, že Saakašvili v roku 2008 pri rozpútaní vojny konal na objednávku nemenovaných „vonkajších síl“.
Už v apríli 2024 povedal Ivanišvili iné, ešte tvrdšie slová na adresu tiež nemenovanej „globálnej strany vojny“, ktorá má rozhodujúci vplyv na NATO a EÚ, a ktorá považuje Ukrajinu a Gruzínsko len za potravu pre kanóny“.