Úvaha Vladimíra Palka o bipolarizácii politiky, komu takýto proces vyhovuje a koho ničí. A ako kvôli tomu vzniká skupina voličov, ktorá nemá koho voliť. (standard.sk)
V spoločenských konfliktoch, politických aj nie priamo politických, existuje silná a v istom zmysle prirodzená tendencia vytvárania bipolárneho stavu vecí. Spoločnosť sa rozdelí na dve veľké skupiny, ktoré obvykle mávajú na zopár kľúčových spoločenských otázok presne opačné názory.
Má to svoje negatívne dôsledky, napríklad, to, že volič nemá príliš na výber. Že nemá koho voliť, ak chce voliť naozaj s chuťou.
Ako vzniká bipolarizácia?
Bipolarizácia nenastáva takpovediac sama od seba, jej vzniku napomáha niekedy cieľavedomá stratégia. Je to stratégia ľudí, ktorých zvykneme nazývať spin doktormi a ktorí sa snažia voličom podsunúť ten jediný správny výklad, o čo v spoločenskom zápase ide. Je to výklad, ktorý môže byť pravdivý alebo nepravdivý. Ale určite je vždy výhodný pre spin doktorov. Nie vždy pre krajinu a voličov.
Spin doktori môžu byť v médiách a môžu to byť politici.
Spin doktori sa spravidla snažia vykresliť konflikt ako zásadný boj proti nejakému veľkému zlu. To zlo môže reprezentovať jeden politik (napríklad v prezidentských voľbách), alebo skupina politikov alebo jedna politická strana, či zoskupenie strán (v parlamentných voľbách). Spin doktori tvrdia, že je nevyhnutné, aby sa všetci, čo nepatria do tábora onoho zla, spojili do spoločného tábora dobra. Môže ísť o spájanie vo voľbách, ale nie nevyhnutne. Niekedy ide o spoločný postup v opozícii uprostred volebného obdobia.
Keď jednotlivý politik alebo politická strana spochybňuje nevyhnutnosť potreby toho spájania, musí rátať s tým, že spin doktori na neho zaútočia a obvinia ho zo sebeckosti, z uprednostňovania svojich partikulárnych záujmov pred záujmami celospoločenskými, atď.
Aby bolo jasné, spolupráca je dobrá, ale …
Tento článok nemá byť nesúhlasom voči spolupráci a spájaniu politických síl. Chceme však poukázať, že spolupráca by sa mala konať v miere, ktorú krajina potrebuje. Nie v miere prehnanej, ktorá je pre krajinu až škodlivá a ktorá vyjadruje len záujmy spin doktorov.
Prehnaná miera spolupráce vedie k bipolarizácii a bipolarizácia nie je vždy v záujme krajiny, lebo, ako uvidíme, vedie k tomu, že niektorá voličská skupina jednoducho nebude nikým politicky reprezentovaná.
Obeťou spin doktorov spravidla bývali konzervatívci a kresťania
Slovenské voličské spektrum (nie spektrum politických strán) možno rozdeliť na tri skupiny. Na národno-ľavicový/národno-populistický tábor, na liberálny tábor a kresťansko-konzervatívny tábor. Popri nich sú ešte osobitnou skupinou voliči maďarskej národnosti.
Obávam sa, že už dávnejšie najmenší vplyv z troch slovenských táborov má kresťansko-konzervatívny tábor. A to najmä preto, lebo politická strana KDH, ktorá ho najviac zastupovala, bola najčastejšie obeťou plánov spin doktorov.
Najväčší úder dostal kresťansko-konzervatívny tábor v druhej polovici 90. rokov v súvislosti so zápasom proti mečiarizmu. Ako sme povedali, bipolarizácia je sčasti prirodzený jav, neprirodzeným sa stáva až plánmi spin doktorov. Vladimír Mečiar sa často správal tak, že si vytváral nepriateľov aj z ľudí, u ktorých to vôbec nebolo nevyhnutné, a tak spájal voličov aj proti sebe.