Vladimír Palko bol hosťom prominentného moderátora BBC v jeho trojdielnej sérii o stave demokracie. Vystupovali tam David Cameron či Gordon Brown, bývalí britskí premiéri, ale aj poprední akademici a vysokí úradníci. Nebola to len zaujímavá skúsenosť, Vladimír Palko sa o tom rozhodol aj niečo napísať. (standard.sk)
BBC, to je stále niečo. Je to značka. Kedysi, po Nežnej revolúcii, keď sme sa učili tej demokracii, som zvykol počuť, že médiá by si mali brať príklad z BBC. Skrátka, BBC, to bol etalón. Odbornosť, objektívnosť, atď.
Čas, samozrejme, mení kadečo, aj BBC. Svet ide doľava k čoraz väčšej politickej korektnosti. Pár rokov po Nežnej revolúcii sme pochopili, že nič už nie je, ako bývalo. Ale stále je to niečo.
BBC nestála o rozhovor so mnou, ani keď som bol ministrom. A teraz som zrazu dostal ponuku. Čo to, čo to, pýtal som sa sám seba. Vstávam z politického hrobu?
Ako k tomu došlo? Začalo sa to, ako to už niekedy býva, vďaka alkoholu.
S pracovníkom BBC pri dobrom víne
Minulú jeseň na jednej konferencii v zahraničí pri večeri nás náhoda posadila vedľa seba s redaktorom BBC Gilesom Edwardsom. Je producentom rozhlasových politických programov. Je takmer o generáciu mladší odo mňa a pôsobil britsky rezervovane. Ale podávalo sa dobré červené víno, tak sa rozvinula plynulá konverzácia. Najprv som zisťoval, ktoré britské rockové skupiny počúva najradšej. O tých súčasných som nemal potuchy, ale čo sa týka praveku rokov sedemdesiatych, zistil som, že nemám horší prehľad ako Giles. Možno i lepší.
Potom sme prešli na politiku. Neviem, čo všetko som mu porozprával, ale proti politickej korektnosti som hrešil veľmi. Ale podľa Gilesa som hrešil proti nej zaujímavo. Tak napríklad som mu povedal, že niektoré problémy, ktorým čelia konzervatívni kresťania v západnej spoločnosti, sú podobné tým, ktorým som čelil v komunistickom Československu.
Spomenul som môj osobný príbeh z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Bol som v piatom ročníku štúdia matematiky a celoštátnym víťazom v súťaži o najlepšiu študentskú vedeckú prácu, ale na fakulte som mal zavreté dvere k internej ašpirantúre (vtedajšie PhD). Mal som totiž predtým konflikt s komunistickou stranou, ktorý sa týkal mojej viery. Bolo mi povedané, že na ašpirantúru nemám čo pomýšľať, lebo ašpiranti sú už de facto učiteľmi a učiteľ v socialistickej spoločnosti musí mať vedecký svetonázor. Čo ja ako kresťan nemám.
Gilesovi som povedal, že v súčasnej západnej spoločnosti má kresťan podobný problém. Povie, že manželstvo má byť medzi mužom a ženou, alebo nejako inak vyjadrí nesúhlas s LGBT ideológiou, a môže to mať pre neho neblahé následky. Do väzenia nepôjde, ale prísť o prácu môže. Podľa toho, kde pracuje. Lebo, veď ľudské práva, nie?
Kuriózne bolo to, že Gilesovi som rozprával o Spojenom kráľovstve, ale ako keby som mu otvoril okno do neznámej krajiny. A zapamätal si to.
Bol to pre nás oboch ľudsky a intelektuálne príjemný večer.
BBC mailuje do Petržalky
Prešlo pár mesiacov a zrazu mi Giles poslal mail. Že či by som nechcel dať rozhovor pre BBC o tom, o čom sme sa rozprávali na večeri. Najmä o tom vedeckom svetonázore a o tej analógii v súčasnej liberálnej demokracii. Ako hovorím, BBC sa nedá odmietnuť. Dohodli sme sa.
Malo ísť o pásmo, ktorého producentom bude Giles a rozprávačom v ňom bude spolupracovník BBC Tom Fletcher. Témou bude liberálna demokracia.
Pár slov o Tomovi Fletcherovi. Je ročník 1975, strávil veľa rokov na londýnskej adrese Downing Street 10, lebo bol poradcom troch premiérov, a to Tonyho Blaira, Gordona Browna a Davida Camerona. Potom bol v diplomacii, pôsobil ako veľvyslanec v Libanone. Napísal dve knihy, prednáša diplomaciu na univerzite v New Yorku a v Spojených arabských emirátoch. Je heslom na Wikipédii.
Príprava bola náročná. Najprv mi zatelefonoval Giles a rozprávali sme sa asi polhodinu o téme. O pár dní mi volal Tom Fletcher a rozprávali sme sa o tom istom, ale ešte dlhšie, asi tak päťdesiat minút. To už sa nahrávalo.
Tom je veľmi spontánny, priateľský človek. Hneď ma požiadal, aby ma mohol oslovovať Vladymyr, ja som povedal jés, Tom, of kórs.
Bolo to priateľské, obojstranne zaujímavé. Keď som hovoril o tom, že západný mediálny mainstream sa tvári pluralitne, ale akosi hovoria všetky médiá to isté, Tom zaprotestoval, že veď práve v tejto chvíli dáva BBC priestor konzervatívcovi ako ja. Zakontroval som, že veď som týmto zriedkavým počinom aj poriadne prekvapený.
Keď som súčasný liberálny systém označil ako „jemne tyranský“ voči konzervatívne zmýšľajúcim ľuďom, Tom povedal, aha, že keď jemu sa ten liberálny systém páči, tak vlastne aj on je teda onen jemne tyranský typ. Ou nou, protestoval som, lebo keď ma niekto pustí do BBC, tak hádam k nemu nebudem nezdvorilý.
Bol som vo vybranej spoločnosti
Tak ako so mnou, urobil Tom Fletcher rozhovory aj s viacerými ďalšími ľuďmi. Boli tam dvaja jeho šéfovia z Downing Street 10, bývalí premiéri Brown a Cameron. Shadi Hamid, pracovník známeho amerického think tanku Brookings Institution, bieloruský LGBT aktivista Nick Antipov, exilová bieloruská aktivistka Svetlana Cichanovská, bývalá kandidátka v prezidentských voľbách. Ďalej profesorka politických vied Pippa Norris z Harvardu, bývalý vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zeid Raad Al Hussein a ešte niektorí ďalší.
Potom to Fletcher všetko spracoval do polhodinového príbehu, ktorého bol rozprávačom a ktorý ilustroval našimi výrokmi z rozhovorov.
Po mesiaci mi Giles poslal mail s linkom na už zverejnený program.
Kde to vŕzgalo
V žiadnom prípade sa nesťažujem, v polhodinovom programe, kde okrem moderátora hovorila takmer desiatka osôb, nevyjde na jedného viac ako dve minúty, ale mal som tuším viac čistého času ako ostatní. Program sa začal mojím vstupom a bol som tým, ktorý rozpútaval polemiku, lebo som hovoril proti liberálnemu kánonu, kým ostatní s ním boli v súlade alebo aspoň neboli proti nemu. Ale keď som si program vypočul, všeličo ma tam vyrušovalo.
Samozrejme, že ma vyrušila aj moja vlastná angličtina s bratislavským prízvukom. Ale odhliadnuc od toho som cítil, že tam visí vo vzduchu nejaký problém. Ako keby sa Tom pri nahrávaní, a pred ním i Giles, snažili vtesnať to, čo hovorím, do nejakej schémy, v ktorej sa pohybovali už pred rozhovorom. Pásmo totiž nebolo o liberálnej demokracii ako takej, ale o jej súboji s autokraciou. Pod pojmom autokracia Giles a Tom v zásade chápali akýkoľvek iný ako demokratický systém.
Preto sa Giles aj Tom v našich rozhovoroch obaja po chvíli pýtali na vzťah konzervatívcov k Putinovmu Rusku. Tento vzorec je nám známy. Ste proti LGBT ideológii? Putin je tiež. Tak určite ste putinovec, proruský, atď. Trpezlivo som vysvetľoval najprv Gilesovi, potom Tomovi, že ak je Putin proti LGBT ideológii, tak ho, samozrejme, za to nekritizujem, ale to neznamená, že podporujem Putinovu politiku ako celok. Alebo že som nebodaj za autokraciu.
Trochu som im tým nabúral schému.