K. Kallasová ešte ako premiérka Estónska (2021 – 2024) v rozhovore pre EUobserver (2024) tvrdila, že „Ak by Rusko túto vojnu prehralo, potom sa nemusíme obávať tretej svetovej vojny“ („[If] Russia [were to] lose this war, then we don’t have to worry about the Third World War.“) (noveslovo.eu)
Je nesporné, že jadrom vyššie uvedeného tvrdenia je presvedčenie K. Kallasovej, že svetovú mocnosť vyzbrojenú atómovými zbraňami môžu krajiny NATO, všestranne podporujúce Ukrajinu, vojensky poraziť bez toho, aby súčasne nevyvolali tretiu svetovú vojnu. Vtedajšia premiérka Estónska prehliadla, že vojenský konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom nie je lokálnym konfliktom dvoch štátov v rámci ktorého, by svetová mocnosť mohla utrpieť „porážku“ tak, ako sa to armáde USA stalo už nie jedenkrát. V tomto konflikte proti sebe stoja politicko-ekonomické a vojenské záujmy jadrových mocností, t.j. vojenská porážka ani jednej z nich neprichádza do úvahy bez toho, aby to neviedlo k jadrovej vojne. Predsa nie nadarmo vedú rozhovory o ukončení „lokálneho“ konfliktu USA a Rusko, a Ukrajina bude musieť akceptovať ich dohodu, pretože svoju suverénnu politiku nahradila politikou „povoľného nástroja“ NATO v boji proti Rusku. Ukrajinský vojenský nástroj bez toho, aby získal nejaký vojenský úspech, sa vo vojne opotreboval natoľko, že dnes stráca jedno územie za druhým a tak USA pochopili, že vojna, do ktorej investovali ixkrát viac ako do štátneho prevratu na Ukrajine (V. Nulandová hovorila o 5 miliardách dolárov), žiadny zisk neprinesie a tak je lepšie ju ukončiť dohodou s Ruskom. „Originalita“ pohľadu K. Kallasovej, dnes komisárky pre zahraničnú politiku EÚ, svedčí nielen o jej intelektuálno-politickej úrovni, ale aj o intelektuálno-politickej úrovni celej Európskej komisie. Koniec koncov to, čo dnes dominuje v zahraničnej politike EÚ, je zjavná, iracionálna, rusofóbna politika, ktorej dokonalým stelesnením je K. Kallasová.