Hlavnou príčinou hladu vo svete nie je vojna na Ukrajine, ale finančné špekulácie na potravinových trhoch. (noveslovo.eu)
Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov v pondelok 17. júna oznámil: „Čiernomorské dohody už nie sú v platnosti.“ To bolo strohé vyhlásenie o pozastavení Čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá vzišla z intenzívnych rokovaní niekoľko hodín po vstupe ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022. Iniciatíva nadobudla platnosť 22. júla 2022 po tom, čo ju ruskí a ukrajinskí predstavitelia podpísali v Istanbule za prítomnosti generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Guterres nazval iniciatívu „majákom nádeje“ z dvoch dôvodov. Po prvé, je pozoruhodné mať dohodu tohto druhu medzi bojujúcimi stranami v prebiehajúcej vojne. Po druhé, Rusko a Ukrajina sú hlavnými producentmi pšenice, jačmeňa, kukurice, repkového a repkového oleja, slnečnicových semien a slnečnicového oleja, ako aj dusíkatých, draselných a fosforečných hnojív, čo predstavuje dvanásť percent obchodovaného množstva. Prerušenie dodávok z Ruska a Ukrajiny, ktoré pocítili viaceré medzinárodné organizácie, by malo katastrofálny dopad na svetové trhy s potravinami a na hlad. Ako Západ – prevažne USA, Veľká Británia a Európa – rozširovali sankcie proti Rusku, uskutočniteľnosť dohody sa začala zmenšovať. V priebehu minulého roka bola niekoľkokrát pozastavená. V marci 2023 hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová v reakcii na sankcie proti ruskému poľnohospodárstvu povedala: „(Hlavné) parametre stanovené v dohode o (obilí) nefungujú.“
Financializácia vedie k hladu
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že jeho krajina ľutuje, že Rusko „neustále pokračuje v podriaďovaní výroby potravín zbrojeniu“, pretože to „poškodzuje milióny zraniteľných ľudí na celom svete“. Skutočne, načasovanie pozastavenia nemohlo byť horšie. Správa Organizácie Spojených národov Stav potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete 2023 (12. júla 2023) ukazuje, že jeden z desiatich ľudí na svete bojuje s hladom a že 3,1 miliardy ľudí si nemôže dovoliť zdravú výživu. Samotná správa však prináša zaujímavú informácia: Vojna na Ukrajine dohnala k hladu 23 miliónov ľudí, čo je však číslo, ktoré bledne v porovnaní s ostatnými hybnými silami hladu – ako je vplyv komercializovaných trhov s potravinami a pandémia COVID-19. Správa Svetového rozvojového hnutia (World Development Movement, britská organizácia, v súčasnosti pôsobiaca pod menom Global Justice Now, pozn. redakcie) z roku 2011 s názvom Rozbité trhy: Ako môže regulácia finančného trhu pomôcť zabrániť ďalšej globálnej potravinovej kríze ukázala, že „finanční špekulanti teraz dominujú (potravinovému) trhu a držia viac ako 60 percent niektorých trhov v porovnaní s 12 percentami pred 15 rokmi.“
Situácia sa odvtedy zhoršila. Doktorka Sophie van Huellen, ktorá študuje finančné špekulácie na potravinových trhoch, koncom roka 2022 poukázala na to, že aj keď skutočne existuje nedostatok potravín, „súčasná potravinová kríza je skôr cenovou krízou než krízou dodávok“. Koniec Čiernomorskej obilnej iniciatívy je skutočne poľutovaniahodný, ale nie je hlavnou príčinou hladu vo svete. Hlavnou príčinou – s čím súhlasí aj Európsky hospodársky a sociálny výbor – sú finančné špekulácie na potravinových trhoch.
Prečo Rusko pozastavilo iniciatívu?
Organizácia Spojených národov zriadila v Istanbule Spoločné koordinačné centrum (JCC) na monitorovanie Čiernomorskej obilnej iniciatívy. Pôsobia v ňom zástupcovia Ruska, Turecka, Ukrajiny a OSN. Pri niekoľkých príležitostiach sa JCC musel vysporiadať s napätím medzi Ruskom a Ukrajinou v súvislosti s dodávkami, ako napríklad keď Ukrajina v októbri 2022 zaútočila na ruskú Čiernomorskú flotilu – niektoré plavidlá prepravovali obilie – v Sevastopole na Kryme. Napätie v súvislosti s iniciatívou pretrvávalo, keďže západné sankcie voči Rusku sa sprísňovali, čo Rusku sťažilo export vlastných poľnohospodárskych produktov na svetový trh.
Rusko predložilo OSN tri požiadavky týkajúce sa jeho vlastného poľnohospodárskeho systému. Po prvé, ruská vláda požiadala, aby Ruská poľnohospodárska banka, popredná úverová a obchodná banka pre ruské poľnohospodárstvo, bola znovu pripojená k systému SWIFT, od ktorého bola odrezaná šiestym balíkom sankcií Európskej únie v júni 2022. Turecký bankár pre agentúru TASS povedal, že existuje možnosť, že Európska únia by mohla „vydať všeobecnú licenciu Ruskej poľnohospodárskej banke“ a že banka „má príležitosť využívať JP Morgan na realizáciu transakcií v amerických dolároch“, pokiaľ sú vývozcovia, za ktorých platia, súčasťou Čiernomorskej obilnej iniciatívy.
Po druhé, od prvých diskusií o obilnej iniciatíve Moskva nastolila tému svojho vývozu čpavkových hnojív z Ruska cez prístav Odesa a zásob v Lotyšsku a Holandsku. Ústrednou časťou diskusie bolo znovuotvorenie najdlhšieho čpavkového potrubia na svete Togliatti – Odesa. V júli 2022 podpísali OSN a Rusko dohodu, ktorá by uľahčila predaj ruského čpavku na svetovom trhu. Guterres z OSN to išiel oznámiť Bezpečnostnej rade: „Robíme všetko pre to, aby sme… zmiernili vážnu krízu na trhu s hnojivami, ktorá už ovplyvňuje poľnohospodárstvo v západnej Afrike a inde. Ak sa trh s hnojivami nestabilizuje, budúci rok môže priniesť potravinovú krízu. Jednoducho povedané, svetu môže dôjsť jedlo.“ Dňa 8. júna 2023 ukrajinské sily vyhodili v Charkove do vzduchu časť potrubia Togliatti – Odesa, čím zvýšili napätie v tomto spore. Okrem čiernomorských prístavov Rusko nemá žiadny iný bezpečný spôsob vývozu hnojív na báze amoniaku.
Po tretie, ruský poľnohospodársky sektor čelí problémom v dôsledku nedostatočnej schopnosti dovážať stroje a náhradné diely a ruské lode si nedokážu kúpiť poistenie ani vstúpiť do mnohých zahraničných prístavov. Napriek „výnimkám“ v západných sankciách voči poľnohospodárstvu sankcie voči firmám a jednotlivcom oslabili ruský poľnohospodársky sektor.
V úsilí čeliť západným sankciám Rusko zaviedlo obmedzenia na vývoz hnojív a poľnohospodárskych produktov. Tieto obmedzenia zahŕňali zákaz vývozu určitého tovaru (napríklad dočasné zákazy vývozu pšenice do Eurázijskej hospodárskej únie), sprísnenie licenčných požiadaviek (vrátane viaczložkových hnojív, resp. požiadaviek stanovených pred vojnou) a zvýšenie vývozných daní. Tieto ruské kroky prichádzajú spolu so strategickým priamym predajom do krajín, ako je India, ktoré budú reexportovať do iných krajín.
Koncom júla bude Petrohrad hostiť Druhé rusko-africké ekonomické a humanitárne fórum, na ktorom budú tieto témy určite v popredí. Prezident Putin pred summitom zavolal prezidentovi JAR Cyrilovi Ramaphosovi, aby ho informoval o problémoch, ktorým čelí Rusko pri vývoze svojich potravín a hnojív na africký kontinent. „Hlavný cieľ dohody,“ povedal o Čiernomorskej obilnej iniciatíve, ktorým bolo „dodávať obilie krajinám v núdzi, vrátane tých na africkom kontinente, sa nepodarilo zrealizovať.“
Je pravdepodobné, že Čiernomorská obilná iniciatíva sa v priebehu mesiaca reštartuje. Predchádzajúce pozastavenia netrvali dlhšie ako niekoľko týždňov. Tentoraz však nie je jasné, či Západ poskytne Rusku úľavu v súvislosti s jeho schopnosťou vyvážať svoje vlastné poľnohospodárske produkty. Pozastavenie určite ovplyvní milióny ľudí na celom svete, ktorí bojujú s endemickým hladom. Miliardy ďalších, ktorí sú hladní kvôli finančným špekuláciám na potravinových trhoch, nie sú týmto vývojom priamo ovplyvnené.
Tento článok sprostredkoval Globetrotter.
Vijay Prashad je indický historik, redaktor a novinár a hlavný korešpondent spoločnosti Globetrotter. Je editorom a riaditeľom Tricontinental: Institute for Social Research, spolupracuje s Chongyang Institute for Financial Studies v Číne. Napísal viac ako 20 kníh, napr. The Darker Nations a The Poorer Nations. Posledná kniha je Struggle Makes Us Human: Learning from Movements for Socialism a The Withdrawal: Iraq, Libya, Afghanistan, and the Fragility of U.S. Power napísal ju spolu s Noamom Chomskym.