O Prigožinovom pokuse o vzburu bolo už povedané veľa, ale jednej veci sa zatiaľ podrobnejšia pozornosť nevenovala. Ako sa v rozhodujúcich hodinách a dňoch správali ruské štátne a opozičné médiá, keď nebolo nikomu jasné, čo sa deje, a najmä, čo sa stane. Kremeľ mlčal a médiá museli niečo písať a hovoriť. Profesor Vasil Lipitsky píše, čo to bolo a čo to vypovedá o súčasnom Rusku. (standard.sk)
Bolo to pred viac ako 200 rokmi, keď zosadený cisár Napoleon opustil ostrov Elba, kde mal žiť vo vyhnanstve. Keď pristál na pevnine a jeho noha vstúpila na francúzsku zem, medzi otrasmi, ktoré Francúzi v dôsledku toho zažili, predviedli zvláštnu rolu vtedajšie médiá. Podľa niektorých historikov sa titulky dobových novín striedali len za pár týždňov rýchlym tempom v tejto podobe:
„Kanibal vyšiel zo svojho brlohu“, „Korzické monštrum pristálo v zátoke Juan“, „Uzurpátor vstúpil do Grenoblu“, „Bonaparte dobyl Lyon“, „Napoleon sa blíži k Fontainebleau“, „Jeho cisárske Veličenstvo vstupuje do verného jemu Paríža“. Približne tak hodnotili novinári návrat svojho cisára a začiatok slávnych Napoleonových 100 dní.
Táto gradácia a prispôsobivosť sa zapísali do dejín ako ukážkový príklad zlyhania médií. Niektorí moderní historici však považujú tento príbeh za nespoľahlivý a prehnaný. Nech už je to akokoľvek, nedávno niečo podobné zažili aj Rusi.
Hovoríme o takzvanom „puči vagnerovcov“ na čele s Jevgenijom Prigožinom a pochode jeho žoldnierov na Moskvu. Síce to netrvalo ani 100 hodín, no aj tento krátky čas stačil na to, aby niektorí žurnalisti a ich šéfovia zmenili názor dva až trikrát.
Na ich obranu možno povedať jediné: že v tej chvíli nemali k dispozícii takmer žiadne presné informácie. Nevedeli, čo sa deje, a najmä, čo sa môže stať. Z Kremľa tiež istý čas nič neprišlo. A nemenej dôležité je, že ruskí novinári nemajú potrebné informácie ani teraz. Prigožinov čin zostal pre verejnosť záhadným javom.
V tomto texte však nebudeme uvažovať a skúmať samotné udalosti, ale iba ich mediálnu reflexiu. Všimneme si zmätok spravodajcov a komentátorov, ktorí museli niečo napísať v rýchlom slede udalostí. V niečom nám to možno pomôže pochopiť súčasné Rusko.
Zaujímavé totiž je, že aj v tých najlojálnejších a Kremľu poslušných médiách boli viditeľné politické výkyvy. Ešte väčším prekvapením pre čitateľa možno bude, že aj tých niekoľko prežívajúcich opozičných vydaní tiež nezostalo verných svojej obvyklej línii. Prekvapenia boli na obidvoch stranách. Prekvapili propagandisti a úplne inak aj opozičné médiá. Najmä keď prvýkrát po februári 2022 vznikol v opozičnom tábore vnútorný rozkol.