Európskemu spoločenstvu aj ďalším západným krajinám trvalo po začiatku vojny na Ukrajine len veľmi krátku dobu, kým na ruského agresora uvalili prvé sankčné balíky. V európskych kuloároch sa ozývajú hlasy, aby sa precedens použil aj pri vojenskej agresii Azerbajdžanu voči Arménom v Náhornom Karabachu. (standard.sk)
V utorok začal Azerbajdžan „protiteroristickú operáciu“ v Náhornom Karabachu, enkláve, ktorú z drvivej časti spravuje etnické arménske obyvateľstvo, ale ktorá je medzinárodne uznaná ako súčasť Azerbajdžanu. Útok nasledoval po mesiacoch rastúceho napätia.
Vojenský konflikt, ktorý skončil v stredu kapituláciou separatistov takmer tak rýchlo, ako sa začal, si vyžiadal desiatky obetí a zranených.
Jerevan sa vo vojne odmietol priamo angažovať a v reakcii iba odsúdil azerbajdžanskú „agresiu proti ľudu Náhorného Karabachu“. Spolu s Moskvou začali z regiónu evakuovať tisíce Arménov.
Podľa arménskeho ministerstva zahraničných vecí sa agresia odohrala „s cieľom dokončiť svoju politiku etnických čistiek“. Tamojší rezort diplomacie tým zjavne narážal na genocídu približne 1,5 milióna Arménov počas prvej svetovej vojny.
Európski poslanci sa obávajú najhoršieho. Volajú po sankciách
Azerbajdžan podobné tvrdenia Jerevanu dementuje, no nadviazalo na nich viacero poslancov Európskeho parlamentu, ktorí odsúdili nečinnosť EÚ, píše liberálny denník Politico či spravodajský portál Euronews. Pre správy o evakuovaní karabašského obyvateľstva a obavy z možných etnických čistiek v regióne ju zároveň vyzvali, aby na Azerbajdžan uvalila hospodárske a obchodné sankcie, ako aj pozastavila všetky bilaterálne vzťahy s Baku.