Nemecký Der Spiegel publikoval rozhovor s americkým profesorom Johnom Mearsheimerom.[1] Mearsheimer je známy svojím kritickým pohľadom na úlohu Západu pri vzniku konfliktu na Ukrajine. Už v počiatku tejto krízy v roku 2014 uviedol, že vinu za konflikt nesú hlavne Spojené štáty americké a ich európski spojenci: „Základom problému je rozšírenie NATO, ktorý je ústredným prvkom rozsiahlejšej stratégie na presun Ukrajiny z obežnej dráhy Ruska a jej integráciu do Západu.“[2] (noveslovo.eu)
Mearsheimer v Spiegli hovorí, že Trumpova administratíva je odhodlaná zásadne zmeniť vzťahy Ameriky s jej európskymi spojencami a výrazne znížiť úlohu USA v NATO, možno aj „vytiahnuť“ USA z NATO. Ukazuje sa, že Ukrajina aj Európa majú zásadne odlišný názor ako Trumpova administratíva na to, ako ukončiť ukrajinskú vojnu a vo všeobecnosti na vzťahy s Ruskom. Trump chce mať dobré vzťahy s Ruskom – a Európa nie. Je preto ťažké tieto dva protikladné postoje zosúladiť.
Podľa jeho názoru prezident Trump a viceprezident Vance pohŕdajú Európanmi. Vo svojom predchádzajúcom volebnom období mal Trump dva hlavné zahraničnopolitické ciele. Jedným bolo uskutočňovať politiku obmedzovania voči Číne a druhým bola zásadná zmena vzťahov s Ruskom a najmä s prezidentom Vladimírom Putinom. Politiku USA voči Číne sa mu podarilo zmeniť. V druhom prípade ale úspešný nebol V podstate pokračoval v politike voči Ukrajine a Rusku, ktorú presadzovali jeho predchodcovia. Teraz – vo svojom druhom volebnom období – urobí to, čo nedokázal urobiť v prvom.
Na otázku, či je článok 5 Severoatlantickej zmluvy v súčasnosti platný a či by Trump nasadil americkú armádu napríklad na obranu pobaltských krajín, Mearsheimer hovorí, že článok 5 zmluvy o NATO nikdy nehovoril, že Spojené štáty automaticky použijú vojenskú silu, aby prišli na záchranu členskej krajiny NATO. Ale takmer každý verí, že to tak je. Podľa jeho názoru by sa Spojené štáty postavili na obranu pobaltského štátu, ak by bol napadnutý. Tento záväzok sa však rýchlo vytráca a nie je si istý, či by to platilo aj o päť rokov.
Sila Európy je limitovaná tým, že ide o zoskupenie štátov, ktoré v mnohých aspektoch nie sú jednotné. Vízie niektorých európskych lídrov o Spojených štátoch európskych sa nenaplnili. V dôsledku straty amerického záujmu o Európu sa začnú prejavovať silné odstredivé sily, ktoré v Európe existujú. Práve prítomnosť Spojených štátov, ktoré zabezpečovali bezpečnosť v podobe NATO, umožnila rozkvet EÚ. Protichodné záujmy členských krajín EÚ zabraňujú tomu, aby sa stala veľmocou v klasickom význame slova.
Trump nemá záujem, aby USA naďalej pôsobili ako európsky obranný štít a snaha Európy postupne dosiahnuť nezávislosť od Spojených štátov vyhovuje jeho zámerom. „Trump chce, aby európske štáty ako Nemecko boli zodpovedné za svoju vlastnú bezpečnosť. Jeho základný názor je: Dohodnem sa s Putinom na ukončení vojny na Ukrajine. Ak sa to nebude páčiť Európanom a Ukrajincom, odídeme. Potom sa vy, Európania, môžete dohodnúť s Rusmi sami… Je úplne jasné, že Trumpova administratíva chce rozvod.“
Podľa jeho názoru Trump robí chybu, keď ničí inštitúcie, ako aj to, že sa k spojencom správa pohŕdavo. USA sa počas studenej vojny podieľali na vytvorení mnohých dôležitých inštitúcií vrátane NATO, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Ak chcú Spojené štáty viesť svet, nemôžu to urobiť bez inštitúcií a pravidiel.
Mearsheimer si nemyslí, že Nemecko potrebuje získať jadrové zbrane. Podľa jeho názoru je ruská hrozba preceňovaná. „Ak vás však zaujímajú fakty a logika a bez emócii a racionálne sa pozriete na možnosti Ruska, zistíte, že zo strany Ruska pre Nemecko neexistuje žiadna vážna hrozba. Preto sa zdá, že v krátkom alebo strednodobom horizonte nebude potrebné, aby Nemecko získavalo jadrové zbrane.“ Podľa jeho názoru by sa ale Nemecko nemalo spoliehať na jadrové kapacity Francúzska a Británie a z nemeckého pohľadu by jadrové zbrane pôsobili ako odstrašujúci prostriedok. Z hľadiska závažnosti hrozieb sú ale v ďaleko horšom postavení Južná Kórea a Japonsko, ktoré čelia dvom vážnym hrozbám – zo strany Severnej Kórey a Číny. „Keby som bol v Tokiu alebo Soule, bol by som hlboko znepokojený tým, či americký jadrový dáždnik poskytuje dostatočnú bezpečnosť. Súčasná situácia Nemecka sa s tým nedá porovnávať.“
Vo vzťahu k Putinovi je potrebné položiť si dve otázky: „Po prvé, aké sú jeho úmysly? A po druhé, aké sú jeho schopnosti?“ Podľa jeho názoru „nemáme žiadne dôkazy o tom, že je imperialista, ktorý chce dobyť celú Ukrajinu a vytvoriť Veľké Rusko, nehovoriac o ďalších územiach vo východnej Európe.“ Podľa Mearsheimera príčinou vojen v Gruzínsku alebo Ukrajine nebol „Putinov domnelý imperializmus“, ale expanzia NATO. Z hľadiska schopností Ruska „Putin nie je v pozícii, aby dobyl celú Ukrajinu, ani iné krajiny vo východnej Európe a už vôbec nie v západnej Európe. Jeho armáda strávila posledné tri roky bojom o dobytie východnej pätiny Ukrajiny.“
Mearsheimer hovorí, že chápe túžbu ukrajinského ľudu vstúpiť do EÚ, respektíve do NATO. Ale Rusko je veľmoc a dalo jasne najavo, že to odmieta dovoliť. „To je presne dôvod, prečo som začiatkom 90. rokov tvrdil, že Ukrajina by si mala ponechať svoje jadrové zbrane a prečo som roky tvrdil, že by sa za žiadnych okolností nemala pokúšať o vstup do NATO. Keby sa Ukrajinci riadili mojimi radami, Ukrajina by bola dnes nedotknutá.“
Mearsheimer konflikt na Ukrajine zasadzuje do širšieho kontextu. Podľa jeho názoru Trump nemá problém s tým, že Rusko kontroluje časť ukrajinského územia. Najvýznamnejším globálnym konkurentom Spojených štátov je totiž Čína a tam zameriava Trump svoju pozornosť. „Sme v intenzívnej konkurencii s Číňanmi, pokiaľ ide o vývoj umelej inteligencie, superpočítačov a kvantových mikročipov. V posledných rokoch Spojené štáty neboli schopné venovať veľkú pozornosť Číne a východnej Ázii, pretože sme boli uväznení na Ukrajine a na Blízkom východe a podporovali Izrael v jeho rôznych vojnách. Ak sa dostaneme z Európy a ukrajinský konflikt bude urovnaný, existuje dôvod domnievať sa, že intenzita vojenskej konkurencie medzi Čínou a Spojenými štátmi sa zvýši.“ Uvoľnenie amerických síl z Európy umožní ich presun do Ázie a Trump sa správne usiluje narušiť spojenectvo Ruska s Čínou. „Rozširovaním NATO a následnou vojnou na Ukrajine sme hlúpo zahnali Rusko do náručia Číňanov. Trump sa snaží prinajmenšom dostať Rusov do neutrálnej pozície – alebo v ideálnom prípade postaviť Rusko proti Číne,“ uvádza americký politológ.
Z tohto zámeru vyplýva aj posolstvo pre Európu, ktorá by pre zachovanie spojenectva s USA mala byť opatrná pri rozvoji svojich vzťahov s Čínou. Hlavne by s Čínou nemala obchodovať so sofistikovanými technológiami. Súčasne je to aj odkaz pre Spojené štáty, pretože pokiaľ sa stiahnu z Európy, stratia na ňu vplyv v tejto veľmi dôležitej otázke. Trump by mohol Európe povedať, že „USA ponechajú vojenské sily v Európe, pokiaľ Európania nebudú obchodovať s Čínou spôsobom, ktorý je škodlivý pre Spojené štáty, čo znamená najmä pomoc Číne pri vývoji špičkových technológií.“
Profesor John Mearsheimer sa narodil v roku 1947 Brooklyne a absolvoval vojenskú akadémiu vo West Point. Od roku 1982 vyučuje na Chicagskej univerzite. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších súčasných teoretikov medzinárodných vzťahov. Založil školu tzv. „ofenzívneho realizmu“ a globálnu politiku poníma ako anarchický priestor, kde veľmoci súperia o jeho kontrolu. Jeho knihy vrátane „Konvenčné odstrašovanie“ (1983) a „Tragédia politiky veľkej moci“ (2001) sú považované za klasiku v oblasti politickej teórie. Je známy svojimi názormi na pozadie ruskej invázie na Ukrajinu, kde za základný problém považuje snahu prijať Ukrajinu do NATO.
[1] https://www.spiegel.de/international/world/the-shifting-world-order-trump-and-vance-have-contempt-for-the-europeans-a-7e70c5b5-b307-45cc-940e-62e40a506ad2?utm_source=substack&utm_medium=email
[2] https://www.mearsheimer.com/wp-content/uploads/2019/06/Why-the-Ukraine-Crisis-Is.pdf