Každá doba má svoje osobité nástroje, ktorými sa pôsobí na verejnú mienku. U nás sa v poslednom období rozšírili takzvané otvorené listy. Otvorené listy, samozrejme, nie sú prioritne určené svojim adresátom – ich zámerom je verejne vyjadriť vlastné postoje práve v kontraste s názormi adresáta. (noveslovo.eu)
Niektoré viac či menej známe osobnosti, ale aj osobnosti neznáme majú pocit, že bez písania otvorených listov by neexistovali a že to je to pravé, čo pre Slovensko môžu a dokážu urobiť. Zaujímavé je aj to, že spriaznené médiá týchto osobností, ktoré o ich listoch informujú, už často ani nepovažujú za potrebné uvádzať všetkých signatárov. Stačí, keď napíšu, že otvorený list podpísali Martin a Magda a „ďalšie osobnosti verejného a kultúrneho života“ a všetkým je jasné, ktoré ďalšie osobnosti sú podpísané. Samozrejme, že sa nezabúda ani na začínajúce osobnosti, takže aj menej známe, ale perspektívne mená, získavajú možnosť pripojiť svoje podpisy k podpisom matadorov a aj takto si budovať toľko potrebný osobnostný imidž, aby mohli po čase prevziať štafetu a byť majákom pre nás ostatných.
Z času na čas sa ale objaví otvorený list osobnosti novej, ktorý tak nejak, samozrejme len náhodne a zhodou okolností, zapadne do požadovaného kontextu. Takto sa nám pred časom objavil aj otvorený list študentov právnickej fakulty dekanovi Burdovi, ktorý podpísalo vyše 200 študentov. Študenti týmto otvoreným listom vyzývajú svojho dekana k otvorenému dialógu a píšu: „Radi by sme preto iniciovali stretnutie, kde by sme sa mohli s Vašimi postojmi k tejto politicky citlivej téme oboznámiť, prediskutovať ich a mať tak príležitosť lepšie im porozumieť. Veríme, že spoločne dokážeme adresovať obavy, ktoré vznikli v študentskej komunite.“ Vyvstáva, samozrejme, otázka, či na dohodnutie stretnutia študentov s ich dekanom nestačí telefonát alebo návšteva v jeho kancelárii, či je to potrebné robiť prostredníctvom otvoreného listu, ale to, opäť samozrejme, nebolo prioritným zámerom tejto iniciatívy. Bolo potrebné decentne a verejne spochybniť autoritu Burdu a prezentovať nesúhlas s jeho postojmi v rámci jeho vlastnej fakulty.
Jeden z iniciátorov tohto listu Marek Janiga sa veľmi rýchlo stal hrdinom tých správne orientovaných médií. Keď jeho osobu Robert Fico zbytočne a nevhodne komentoval slovami, že: „Ak má mať študent s pubertálnymi vyrážkami na nose prednosť pred dekanom právnickej fakulty a určovať, čo je pravda a čo nie, Boh ochraňuj túto krajinu!“, bolo hneď o čom písať. Jeden z najsprostejších komentárov v tomto smere ponúkla facebooková stránka Sebavedomé Slovensko, kde sa po streľbe na univerzite v Prahe objavilo konštatovanie: „…len pár dní predtým aj tu na Slovensku kreslil takýto terč na chrbát mladého študenta jeden z nás. Nie psychopat z Telegramu, ale priamo premiér Slovenskej republiky, Róbert Fico.“ Dávať do súvislosti hlúpu poznámka premiéra s masovou vraždou, to si vyžaduje skutočne veľkú stratu kontaktu s realitou a nemá nič spoločného so zdravým rozumom.
Otvorený list ministrovi školstva na podporu študenta napísali ministrovi školstva aj rektori siedmich vysokých škôl. V tejto súvislosti ho žiadajú, aby premiérovi Ficovi zdôraznil „nezlučiteľnosť jeho funkcie s verejným atakom voči študentovi Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marekovi Janigovi, ktorý spolu s vyše 200 študentmi oficiálne oslovili dekana právnickej fakulty, aby im odborne vysvetlil svoj postoj vo veci zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.“ Rektori sa vôbec nepozastavujú nad tým, či je otvorený list tým najlepším spôsobom, ako môžu študenti osloviť svojho dekana. Ten sa podľa všetkého žiadnej diskusii nebránil a študenti vlastne vykopávajú otvorené dvere.
Rektori kritizujú Fica, že používa „zastrašujúce a ponižujúce osočovania a vulgárny slovník voči svojim politickým protivníkom, médiám alebo voči občanom, ktorí s ním nesúhlasia.“ Píšu, že: „Atakujúce slová z úst ľudí, ktorí majú politickú moc, dokážu odštartovať aj fyzické násilie. Vulgarizmy v médiách a na sociálnych sieťach majú vplyv a dopad aj na našu mládež, ktorú ako pedagógovia vedieme k slušnosti, tolerancii a sebaovládaniu. Spravodlivý a právny štát môže existovať len a len v podmienkach slobodnej diskusie a vzájomného rešpektovania.“ V týchto slovách je veľa pravdy. Ale keby rektori svoje slová o atakoch, vulgarizmoch, tolerancii a vzájomnom rešpekte mysleli skutočne úprimne, nebolo by motiváciou ich napísania vyjadrenie Fica, ale bol by napísaný už oveľa skôr, napríklad keď bývalý premiér Matovič označoval svojich oponentov za „múdrosráčov“. Taktiež by musel mať oveľa viac adresátov. Napríklad aj tie „osobnosti“ ktorí nazývajú svojich spoluobčanov luzou len preto, že volili odlišne od ich preferencií.
Keďže autorom týchto listov ide len o pravdu, spravodlivosť, slušnosť a všetky ďalšie pozitívne hodnoty, tak by sa od otvoreného listu rektorov, ale aj študentov, dali očakávať výhrady voči slovám bývalej ministerky spravodlivosti Kolíkovej o dekanovi Burdovi, že: „Je hanbou akademickej obce.“ To si skutočne bývalá ministerka osvojuje právo takto dehonestujúco hodnotiť niekoho len preto, že má názory, ktoré sa jej nepáčia? Takže študenti vyzývajú Burdu otvoreným listom na diskusiu, potom vyzývajú Fica na ospravedlnenie za nevhodné vyjadrenie o ich kolegovi, ale urážka ich dekana zo strany političky im očividne nevadí. To isté platí o siedmich rektoroch vysokých škôl. Ani slovo o tom, že je neprípustné, aby politička verejne urážala ich akademického kolegu. Ale aj toto mlčanie má veľkú vypovedaciu hodnotu a ukazuje, že týmto študentom, rektorom a spriazneným médiám vôbec nejde o deklarované a ani o nijaké iné hodnoty, ale len a len o politiku. To je pravý zmysel otvorených listov, ktoré sa nám často a opakovane ponúkajú.