Predseda parlamentného klubu strany Sluha ľudu David Arachamija, ktorý viedol v roku 2022 ukrajinskú delegáciu na rokovaniach s Rusmi v Bielorusku a Turecku, uviedol, že vojna sa mohla skončiť na jar 2022, ak by Ukrajina súhlasila s neutralitou a odmietla vstúpiť do NATO. (noveslovo.eu)
Povedal to v rozhovore s novinárkou televízneho kanála 1+1 Natalijou Mosejčukovou (Наталія Мосейчук), ktorý bol zverejnený na jej kanáli YouTube v piatok 24. novembra. Rozhovor vzbudil pozornosť nielen na Ukrajine a v Rusku, ale zarezonoval aj vo svete.
„Cieľom Ruska bolo vyvinúť na nás tlak, aby sme prijali neutralitu. To bolo pre nich hlavné: boli pripravení ukončiť vojnu, ak prijmeme neutralitu, ako kedysi Fínsko“, uviedol Arachamija. Podľa jeho slov Ukrajina nesúhlasila preto, lebo by bolo potrebné zmeniť ústavu. Neverila ale ani Rusom, že to skutočne urobia a požadovala aj širšie bezpečnostné záruky. Dôležitá bola aj vtedajšia návšteva Borisa Johnsona v Kyjeve, ktorý ich odhováral od podpisu dohody s Rusmi a povedal: „Budeme bojovať“. Ukrajinská delegácia tiež nemala mandát na podpísanie akejkoľvek dohody.
Ukrajinský portál Strana v tejto súvislosti uvádza, že aj na základe informácií z iných zdrojov bolo Rusko pripravené „… výmenou za neutrálny štatút Ukrajiny (odmietnutie vstupu do NATO), bez boja opustiť všetky územia dobyté po 24. februári 2022.“ Podľa bývalého nemeckého kancelára Schrödera bolo Rusko dokonca pripravené vrátiť celý Donbas Ukrajine za podmienok širokej autonómie podľa vzoru južného Tirolska v Taliansku. Údajne už bol pripravený a aj ukrajinskou stranou parafovaný návrh mierovej dohody, ktorú Putin nedávno ukázal africkej delegácii.
Neskôr ukrajinské úrady uviedli ďalší dôvod odmietnutia dohody s Ruskom – tragédiu v Buči. Pričom ale prezident Zelenskyj aj po tomto masakri povedal, že je treba viesť rokovania s Ruskou federáciou a až neskôr sa jeho postoj zmenil na kategoricky odmietavý.
Podľa portálu Strana je preto pravdepodobné, že hlavným motívom odmietnutia uzavretia dohôd s Putinom v roku 2022 bolo to, že Zelenskyj, možno aj pod vplyvom argumentov a sľubov západných spojencov, dospel k záveru, že Rusko nie je pripravené na tzv. veľkú vojnu. Preto Ukrajina môže s pomocou Západu úplne poraziť ruskú armádu a nadiktovať Moskve svoje mierové podmienky, ktoré by zahŕňali stiahnutie ruských vojsk k hraniciam z roku 1991, vyplatenie reparácií atď.
Arachamija tiež uviedol, že „… západní spojenci nám odporučili, aby sme nesúhlasili s efemérnymi bezpečnostnými zárukami, ktoré v tom čase vôbec nebolo možné poskytnúť.“ Podľa vtedajšieho zámeru mali bezpečnostné garancie Ukrajine poskytnúť Rusko, popredné západné krajiny a množstvo ďalších veľkých svetových mocností. Západné krajiny odmietli poskytnúť spoločné záruky s Ruskom o bezpečnosti Ukrajiny, ktoré mali byť pripojené k mierovej zmluve a dohode o neutrálnom štatúte. Pre Ukrajinu ale bolo neprijateľné, aby záruky dala iba Ruská federácia, prípadne Čína a Turecko. Znamenalo by to v skutočnosti úplný zlom vo vzťahoch Ukrajiny so západným svetom.
Portál Strana uvádza, že „… práve postoj západných spojencov »poďme bojovať« mal rozhodujúci vplyv na rozhodnutie ukrajinských úradov odstúpiť od dohôd s Ruskou federáciou na jar 2022.“
Pokiaľ ide o súčasnú pozíciu Kyjeva, podľa Arachmiju chce celé vojensko-politické vedenie Ukrajiny pokračovať vo vojne, pretože súčasná vyjednávacia pozícia je pre Ukrajinu veľmi zlá. Je tiež otázne, či by spoločnosť ústupky prijala a každá iná dohoda ako úplné víťazstvo musí podľa neho prejsť referendom.
„Pre koho však pracuje čas?“, pýta sa portál. „Ak v roku 2022 bolo možné ukončiť vojnu oslobodením takmer celého územia krajiny bez boja výmenou za neutrálny štatút, teraz takéto možnosti neexistujú. A alternatíva je úplne iná – dlhá vojna so všetkými jej obeťami a rizikami, alebo mier/prímerie na frontovej línii s upevnením ruskej kontroly nad okupovanými územiami (a je možné, že to napríklad bude sprevádzané aj požiadavkou na neutralitu). Hlavnou otázkou je, aké budú podmienky a vyjednávacie pozície v budúcnosti a či ukrajinské úrady jasne chápu, že to môže dopadnúť ešte horšie ako teraz.“