Štandard prináša celé znenie prejavu jedného z najznámejších amerických konzervatívcov Roda Drehera na Konzervatívnom summite v Bratislave. Publicista v ňom okrem iného hovorí o svojom vzťahu k Slovensku, rizikách progresivizmu, ktorým naša krajina čelí ale aj recepte na to, ako im zabrániť. (standard.sk)
Napriek tomu, že teraz žijem v susednom Maďarsku, v tomto regióne som cudzinec. Ale aj tak cítim k Slovensku osobitnú náklonnosť, pretože práve tu, v Bratislave, som sa prvýkrát tvárou v tvár stretol s hrdinstvom kresťanského odporu proti komunistickej totalite. Je mi cťou a privilégiom, že som bol požiadaný, aby som sa vám dnes prihovoril.
Tu som prvýkrát počul mená Tomislav Kolakovič, Vladimír Jukl, Silvester Krčméry a Ján Chryzostom Korec. Tu som prvýkrát stretol Františka Mikloška, Vlada Palka, Jána Čarnogurského a ďalších, ktorí bojovali proti komunistom. Práve tu som navštívil skrytú komnatu, kde desať rokov kresťania v podzemí tajne vyrábali samizdaty, aby udržali život cirkvi. A práve tu, v tejto krajine, som sa poklonil pri hrobe kardinála Koreca a modlil som sa k nemu, aby mi pomohol povedať pravdu o komunizme a o hrozbe novej totality, ktorá vzniká dnes.
Moja kniha Nežite v klamstvách, ktorú som venoval pamiatke otca Kolakoviča, mala veľký úspech. V Spojených štátoch sa jej predalo takmer 200-tisíc výtlačkov a bola preložená do desiatich jazykov. Keď ma nabudúce uvidíte v Bratislave, bude to s kamerovým štábom. Produkčný tím teraz zbiera 3 milióny dolárov na nakrútenie dokumentárneho seriálu o varovaní, ktoré majú kresťanskí antikomunisti z bývalého sovietskeho bloku pre dnešný svet. Posolstvo, ktoré sa mi prvýkrát dostalo do rúk tu v Bratislave, je na ceste k miliónom ľudí. Vzdávam Bohu chválu a ďakujem kardinálovi Korcovi za jeho príhovor.
Aké je posolstvo knihy? Tri desaťročia po páde komunizmu v Rusku a Európe vzniká nová forma totalitarizmu. Nevyzerá ako prvá verzia, je skôr jemnejšia, príjemnejšia – čo ju robí ťažšie viditeľnou. Istý slovenský katolícky kňaz povedal: „Za komunizmu evanjelium svietilo jasným svetlom do tmy. Dnes však toto svetlo naráža len na hmlu.“ Tí, ktorí žili v tvrdej totalite sovietskej éry, cítia v kostiach, že niečo zlé je na pohybe.
Svätý Ján Pavol II. varoval postkomunistické národy Európy, ktoré prežili peklo jednej formy materializmu, marxizmu-leninizmu, aby nepodľahli zvodnejšej forme populárnej na Západe. Čo tým chcel povedať? Mal na mysli, že súčasný Západ ponúka svet pohodlia a zdanlivej slobody bez Boha. Chcel tým povedať, že Európa nebude na tom lepšie, ak vymení okovy totalitarizmu, o ktorých písal George Orwell v knihe 1984, za okovy, o ktorých písal Aldous Huxley v knihe Prekrásny nový svet.
Knihu 1984 pozná každý, ale oveľa menej ľudí pozná Huxleyho dystopický román, ktorý vyšiel v roku 1932. Práve na Huxleyho by sme sa mali obrátiť, ak chceme pochopiť totalitnú hrozbu, ktorá na nás teraz dolieha. Huxley nám v knihe predstavuje technologicky vyspelý svet, v ktorom je všetko dokonale riadené. O materiálne potreby ľudí je postarané. Majú všetok sex, po ktorom túžia. Sú neustále zabávaní. Dostávajú pravidelné dávky sómy, drogy, ktorá ich udržiava šťastných. V tejto spoločnosti sa odstránilo všetko utrpenie. Svetový kontrolór Európy sa chváli, že jeho spoločnosť ponúka „kresťanstvo bez sĺz“.
Dosiahli akúsi utópiu, ale na úkor toho, čo robí človeka skutočne človekom. Našli pozemský raj, ale stratili svoju dušu. Aldous Huxley sa obával, že práve sem smeruje moderný Západ. Keby sa dožil toho, čím sa Západ stal v roku 2023, vedel by, že jeho takmer sto rokov starý román bol proroctvom. My, ľudia Západu, chceme neobmedzený sex, bohatstvo, pocit blahobytu a slobodu vybrať si, čo chceme, bez Boha, rodiny, krajiny, minulosti a budúcnosti, ktoré by určovali hranice tejto voľby.
A ak si dosiahnutie tejto myšlienky dobra vyžaduje, aby sme sa vzdali svojej ľudskosti v prospech tých, ktorí ovládajú algoritmy, riadiace našu technologickú utópiu, príliš veľa z nás je ochotných to urobiť. Prečo? Pretože sme zabudli na Boha. Yuval Noah Harari, ktorý je obľúbeným intelektuálom Silicon Valley, s veľkým nadšením hovorí, že teraz žijeme v ére „Homo Deus“ – teda v čase, keď má človek také technologické možnosti a slobodu od minulosti, že si môže sám zo seba urobiť svojho vlastného boha. To je satanské. Je to ten istý prísľub, ktorý dal had v rajskej záhrade: „Budete ako bohovia.“
Toto sa nám nedeje preto, že by nás dobyla cudzia imperialistická mocnosť, akou je Sovietsky zväz, a násilím nám vnútila svoju ideológiu. My sme si ju vybrali a každým dňom si ju vyberáme čoraz viac. Napriek tomu sme takmer určite nezažili to najhoršie.
V knihe Neži v lži (Live Not By Lies) hovorím o veľkej politickej filozofke 20. storočia Hannah Arendtovej a jej štúdii o tom, ako Rusko a Nemecko upadli do totalitarizmu. Rozpoznala niekoľko faktorov, ktoré boli prítomné v oboch spoločnostiach a ktoré ich robili náchylnými na totalitarizmus. Všetky ich máme aj dnes.