Kyjev nedávno deklaroval, že nebude „hovoriť s Rusmi a ani predlžovať zmluvu“ o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu na naše územie. Európa však nie je pripravená odpojiť sa od ruského plynu a pravdepodobne nebude ani po roku 2027, pre ktorý EÚ stanovila definitívny koniec jeho odberu. Prečo je to tak, vysvetľuje pre Štandard Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SNPZ).
V rozhovore zdôvodnil aj to, prečo je pre Ukrajinu výhodné tranzit ruského plynu zachovať, ako by mohla vyzerať nová dohoda s ruským exportérom plynu Gazpromom či akú úlohu v tom celom zohrajú voľby do Európskeho parlamentu.
Prečo má Slovensko napriek všetkému naďalej záujem o zemný plyn z Ruska?
Čo sa týka slovenskej pozície, spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ako dominantný hráč, ktorý má trhový podiel viac ako 60 percent, má podpísaný dlhodobý kontrakt s Gazpromom na dodávku zemného plynu. Táto zmluva má klauzulu, ktorá hovorí o tom, že bez ohľadu na to, či sa odoberie alebo neodoberie zmluvne dohodnuté množstvo plynu, dohodnutú sumu za to musíme zaplatiť. Z tohto hľadiska má zmysel dodržať kontrakt.
To je kontrakt, ktorý je platný do roku 2028?
Áno. Z hľadiska dodania komodity má tranzit cez Ukrajinu kľúčovú úlohu.
Mohli by ho, povedzme, Rusi dodávať cez iný plynovod?
Ešte v roku 2020 sa v Európe využívali na dopravu ruského plynu do Európy viaceré plynovody. V súčasnosti fungujú len dva. Jeden ide cez naše územie a druhý je Turkstream, ktorý smeruje cez Balkán. Teoreticky by mohli Rusi dodávať plyn pre nás aj cez Balkán a ďalej cez Maďarsko. Táto alternatíva je však prakticky vylúčená, pretože plynovod má limitovanú kapacitu a dodávky sú určené najmä pre krajiny na Balkáne.
Čiže, inými slovami, v tej rúre by nebolo až tak veľa voľného miesta pre dodávky na Slovensko. Kto všetko ešte profituje z tranzitu plynu cez Ukrajinu?
Dodávky smerujú predovšetkým do Rakúska, Talianska, menšia časť pre Maďarsko a Slovensko. Z toho najviac plynu odoberá Rakúsko.
Čo z toho má Ukrajina?
Ukrajina má v tomto smere pozíciu tranzitnej krajiny. Teda zabezpečuje, aby plyn v stanovených objemoch prešiel cez jej územie s tým, že za túto službu jej ruská spoločnosť Gazprom platí tranzitné poplatky. Toto všetko funguje aj napriek konfliktu.
Funguje to na základe zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá je platná od roku 2020, pričom jej platnosť vyprší 31. decembra tohto roka. Vzhľadom na politickú situáciu a na vyjadrenia, ktoré zazneli v posledných dňoch, je nepravdepodobné, že by o jej predĺžení rokovalo priamo Rusko s Ukrajinou.
Vyplýva z toho, že plyn cez Ukrajinu po roku 2024 už nepotečie?