Zmena režimu patrí k základnej koncepčnej výbave tvorcov zahraničnej politiky západných veľmocí. Tradične cielila na vlády štátov, ktorých politika sa krížila so západnými záujmami. V posledných rokoch však západné elity prepadajú panike, že sa roly obracajú. Aj keď to tak nie je, ich liberálne oligarchie na zmenu režimu zrelé sú. (standard.sk)
Západné predstavy o zmene režimu odkazujú na jeden tradičný nástroj veľmocenskej politiky a na jednu historickú ilúziu. Štáty sa odjakživa pokúšali oslabovať svojich rivalov podporou opozície či, naopak, spriatelených strán v zahraničí. Sparťania mali svojich priaznivcov v Aténach a naopak. Väčšinou s nepredvídateľnými dôsledkami. V domácej politike obvykle prevažujú domáce faktory nad vonkajšími a lokálni spojenci sa často správajú inak, než si zahraniční patróni predstavovali, málokto preukáže takú vernosť svojim zahraničným podporovateľom ako Václav Havel. Ale na destabilizáciu to obvykle stačí.