Čím horšie vyzerajú vyhliadky Ukrajiny na bojisku, tým v niektorých európskych štátoch rastie riziko, že môžeme byť zatiahnutí do vojny. Katastrofálny príklad takéhoto zmýšľania reprezentuje Mikuláš Dzurinda. Píše Peter Števkov. (standard.sk)
Začnime na Ukrajine. V poslednom období sa zvyšuje pravdepodobnosť, že front sa zrúti a ruské vojská obsadia veľké časti východnej Ukrajiny. Tento scenár donedávna pripúšťali len ľudia ako profesor John Mearsheimer, ktorý upozorňoval, že riziko vyplýva nielen z nedostatku zbraní a munície na strane Ukrajiny, ale najmä z nedostatku vojakov.
Dnes už o tom hovoria aj zarytí antiputinovci ako Michail Chodorkovskij. Bývalý ruský oligarcha a dlhoročný oponent Kremľa tvrdí, že Západ vojnu prehráva a predpovedá, že jeho súčasné snahy nezabránia pádu kľúčových ukrajinských oblastí.
Podľa Chodorkovského bol na začiatku pomer populácie Ruska k Ukrajine 3,5 ku 1, no po dvoch rokoch vojny sa zmenil na 7 ku 1 v prospech Ruska. „Pri súčasnom tempe Charkov padne do roka a Odesa budúci rok. Do roku 2026 bude Ukrajina schopná udržiavať len malý partizánsky odpor – a to je najlepší scenár,“ povedal Putinov kritik.
Podobný odkaz vysiela český prezident Pavel, ktorý hovorí o nevyhnutnosti kompromisu a zastavenia vojny, za čo len pred pár týždňami káral premiéra Fica. Počet takýchto hlasov rastie aj v Amerike.
Ak by mal Chodorkovskij pravdu, pre vlády USA, Británie či Francúzska by išlo o veľmi ponižujúce vyústenie konfliktu. Ide preto o extrémne nebezpečnú situáciu, v ktorej sa zvyšuje riziko prijatia politických krokov s katastrofálnym následkom.