Pred rokom nás v červených denníkoch označovali za marginálny subštandard, dnes sme vraj „elitný projekt schopný lámať charakter diskurzu“. Rozoberme, čo všetko ukazuje najnovší útok na Štandard.
Združenie Konšpirátori.sk zaradilo Štandard na zoznam „stránok so sporným obsahom“. Spravilo tak dva týždne po tom, ako mu advokátska kancelária Baker McKenzie v mene Štandardu zaslala výzvu na odstránenie z tzv. „šedej zóny“, čo je podľa Konšpirátorov akýsi medzistupeň medzi konšpiračnými a overenými zdrojmi.
„Stránka obsahuje klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami… Stránka obsahuje konšpiračné teórie a „bludy”, ktoré môžu mať vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky, bez ich kritického zhodnotenia,“ píše sa o nás v „zisteniach“ hodnotiacej komisie projektu.
O to viac fascinuje, že web Konšpirátori.sk nedokáže v celkovom počte takmer 40-tisíc doposiaľ na Štandarde vydaných článkoch menovať jediné klamlivé alebo inak nepravdivé tvrdenie.
Autorom posudku je vysokoškolský učiteľ politológie Pavol Hardoš, stránka však alibisticky zdôrazňuje, že posudok „nevyjadruje názor celej komisie“ a vznikol až po „nezávislom hodnotení webu jednotlivými členmi komisie“. Vskutku prezieravé.
Pozoruhodná metóda
Výber Hardoša za „hovorcu“ je však ilustratívny, pretože ukazuje mentálny svet ľudí stojacich za sporným združením. Hardoš sa donedávna na vlastnom facebookovom profile hrdil tým, že ho denník Postoj označil za „najväčšieho extrémistu medzi tunajšími liberálmi“. V posudku tento učiteľ postupuje skutočne pozoruhodnou metódou, ktorá je zhruba nasledovná: 1. Zameria sa na článok, s ktorým nesúhlasí. 2. Identifikuje zdroj. 3. Nájde jeho stránku na Wikipedii. 4. Vyberie len kritické hodnotenia. 5. Zdroju nasadí nálepku, ktorá je o stupeň horšia, ako jej prisudzuje mainstream.
Jeden prípad z mnohých: Hardoš vypichuje, že Štandard sa v jednom z článkov o problematickosti masovej migrácie odvoláva na novinárku švajčiarskeho Neue Zürcher Zeitung. Hardoš píše, že NZZ sa pod novým redakčným vedením od roku 2015 stal explicitne konzervatívnym a redakčnou líniou sa približuje ku krajne pravicovej AfD. A pripája odkaz na Wikipediu. A čo sa v tomto odkaze dočítame?
Tip red. SRS: Denníka Štandard sa už predvčerom zastal známy ľavicový intelektuál Eduard Chmelár a najnovšie aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár.