Peter Janura pôsobil ako diplomat Kanady na Ukrajine, v Magrebe a Saudskej Arábii. Momentálne žije na Slovensku a pre Štandard píše o geopolitike.
Dnes bude reč o Amerike vo volebnom roku, dôležitých zmenách na Ukrajine a znepokojujúcich správach z Izraela, Gazy, ale aj Sýrie a širšieho Blízkeho východu.
Prezidentské voľby v USA
Americký štát Maine prispel k nestabilite a ústavnému zmätku okolo volieb v roku 2024 tým, že sa stal druhým štátom ktorý odstránil Donalda Trumpa z hlasovacích lístkov v primárkach republikánskej strany kvôli obvineniu z jeho roly na nepokojoch vo Washingtone 6. januára 2021. Krok štátnej tajomníčky Mainu Shenny Bellowsovej, ktorý nasledoval po podobnom rozhodnutí Najvyššieho súdu v Colorade zo začiatku decembra, zosilnil rastúcu neistotu okolo prezidentských volieb v roku 2024 a donúti Najvyšší súd USA, aby sa touto otázkou zaoberal. Rozhodnutie štátu Maine tak zintenzívnilo už existujúci chaos okolo volieb a má potenciál ešte viac prehĺbiť názorové rozdiely a polarizáciu v spoločnosti. Vzhľadom na svoju konzervatívnu väčšinu Najvyšší súd USA pravdepodobne toto rozhodnutie zruší a umožní Donaldovi Trumpovi zúčastniť sa republikánskych primárok, ako aj všeobecných volieb v novembri 2024. Trump sa už stihol proti týmto rozhodnutiam odvolať na úrovni oboch týchto štátov.
Napriek tomu bude veľká väčšina Trumpových voličov vnímať tento vývoj ako pokus Demokratickej strany „zakázať“ Trumpovi kandidovať, naopak, pre demokratov je Trump stále považovaný za niekoho, kto si nezaslúži kandidovať za prezidenta. V dôsledku toho oba tábory vnímajú druhú stranu ako ohrozenie demokracie a demokratických volieb v USA. Ak by tento trend eskaloval, porazená strana by v konečnom dôsledku mohla spochybniť legitimitu novembrových volieb. Je preto čoraz jasnejšie, že s blížiacim sa dňom volieb sa bude nestabilita v Spojených štátoch stupňovať.
Amerika sa vo volebnom roku čoraz viac zameriava na vnútornú dynamiku v krajine, okrem volieb ide najmä o krízu na hraniciach s Mexikom (kadiaľ od začiatku Bidenovej administratívy prešli milióny nelegálnych migrantov) a veľké rozpočtové spory medzi demokratmi a republikánmi. Vyplýva z toho, že v rámci oboch súčasných vojenských konfliktov (Ukrajina/Rusko a Izrael/Palestína) Američania pravdepodobne nebudú schopní “sprevádzať“ a podporovať svojich spojencov tak ako doteraz.
Odvrátenou stranou tohto tvrdenia je, že oba tieto konflikty už preto nadobúdajú vlastnú dynamiku, ktorá poškodzuje vojensky slabšiu stranu.
Ukrajina/Rusko
Ukrajinské ozbrojené sily naďalej pociťujú ťažkosti vzhľadom na neschopnosť USA a Európskej únie poskytnúť dostatočne vysokú vojenskú a finančnú podporu. Ukrajina oficiálne prijíma „obrannú stratégiu“, pričom zvyšuje intenzitu útokov na ciele vo vnútrozemí Ruskej federácie. Opakované útoky na mesto Belgorod a zničenie výsadkovej lode Novočerkassk v krymskom prístave mali za následok materiálne a ľudské straty na strane Ruskej federácie. Ukrajina v dôsledku toho čelí veľkým eskalačným raketovým útokom na viaceré mestá vrátane Kyjeva, Charkova a Odesy. Dokonca aj ukrajinskí predstavitelia uznávajú, že rok 2024 bude ťažký. Početné videá nedobrovoľných mobilizácií na Ukrajine naznačujú, že je čoraz ťažšie doplniť vojenské jednotky a že obyvateľstvo pomaly začína spochybňovať súčasnú vojenskú stratégiu. Avizovaná protiofenzíva nepriniesla od svojho spustenia v júni 2023 žiadne výrazné výsledky. Rusko navyše jednoznačne volí stratégiu „vyčerpávajúcej vojny“, keď je eliminácia nepriateľských vojakov a vojenského materiálu dôležitejšia ako územné zisky.