„Kto stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol! (Prvý list Korinťanom 10,12)
To, že liberalizmus je najväčší deštrukčný proces v zaznamenaných dejinách, tvrdil u nás filozof Ladislav Hanus dávno predtým, než sme si ho „privolali“ štrnganím kľúčov počas geopolitického zlomu. Dnes profesora môžeme len tristne doplniť, že zmutovaný liberalizmus, ktorý sa prezentuje ako progresivizmus sa pred ničím nezastaví, ani pred životom, ani pred smrťou.
Jeden z nenápadných prejavov involúcie tejto mašinérie je znesvätenie Pamätníka Osloboditeľov v Prešove v samom historickom centre. Totiž Mesto Prešov v rámci vianočných trhov vydalo akémusi stánku s príznačným slovenským a duchovným názvom Pub u anjela povolenie na podnikanie priamo v nástupnej zóne Pamätníka Osloboditeľov Červenej armády. Areál pamätníka sa premenil na krčmu. To, že krčmové stánky sú priamo v areáli, je neodškriepiteľným faktom (porov. fotky), veď celý areál pamätníka tým, ktorí vyliali svoju krv za naše oslobodenie od nacistickej genocídnej tyranie, je v parku ohraničený kamennou obrubou a je vyplnený zámkovou dlažbou. Priestor, na ktorom dehonestujúco stojí krčma, je zhromaždovací priestor účastníkov spomienok pri kladení vencov a pod.
Zatiaľ čo bývalé progresívne vedenie mesta na čele s KDH primátorkou deklarovalo odpor k tomuto pietnemu miestu a snahu ho z centra mesta dať preč, nový progresívny establišment premenil minulé zámery v úderné činy dneška. Pod „maskovacou sieťou“ tzv. predvianočnej nálady, ba skorej akejsi spoločenskej konzumnej narkózy davov, v tichosti povolili takúto potupu posvätného miesta.
Kým Kristus vyhnal trhovníkov z nádvoria chrámu bičom (čo slniečkári v teológii si nedokážu predstaviť), my vieme, že znesväcovanie pietnych a hrobových miest je vo všetkých kultúrach, aj v tých tzv. primitívnych, považované za ohyzdné až do tej miery, že je to sankcionované nielen zákonom, ale aj svetom numinóznym. Človek so zdravým úsudkom vie, že robiť si krčmu na pietnom mieste sa nesmie. Ľudská osoba nekontaminovaná duchom progresivizmu je obdarená citom piety k mŕtvym. Orgie „boha rozumu“ a svojvôle aktérov francúzskej revolúcie, žiaľ majú v neskorom liberalizme svoje ohyzdné pokračovanie aj v takom Prešove. Koľko odstrašujúcich príbehov máme v prípade tých, ktorí arogantne siahli a znesvätili cintoríny a pamätníky? Každé mesto a obec má svoje príbehy potrestania zo záhrobia pyšných svojvoľných neznabohov, ktorým nebolo nič sväté – ani život, ani smrť, ani hroby, ani pamätníky obetiam. Biblická analógia s pyšným mestom Kafarnaum je symptomatická (porov. Mt 11,23). Buďme si istí, že Boh sa vysmievať nedá (Gal 6,7).
Len progresívci pozbavení aj citu piety, bežiaci na akési satanistické perpetuum mobile, sú vždy vynaliezaví. Prešovskí, na rozdiel od tých košických, nepotrebujú pamätníky Červenej armády „vylepšovať“ sprejmi či kladivami so sekáčmi alebo flexkami. Vy, prešovskí strojcovia nových poriadkov ste akiste poučení od tamtých, a tak ste sofistikovane areál osloboditeľov zmenili na trh s krčnou. Akéže to má Prešov veľké námestie, na ktorom už nebolo miesto pre jeden Pub u Anjela (ešte dobre, že nie toho „Dobrého anjela“), že ste ho zasadili na potupu osloboditeľom?! Alebo snáď, rečou apoštola Pavla, anjel temnoty sa premenil na anjela svetla (2 Kor 11,14 ), a vy ste to nedemaskovali, pretože ste vari stratili aj príčetnosť? O rok pamätník obložíte mobilnými toaletami?
Ohyzdný tanec karmaňola prevádzaný mestskou luzou pod vedením sansculótov okolo popravčej gilotíny počas skazy francúzskej revolúcie nie je svojou podstatou iný ako vaše pokojné, žoviálne predvianočné buržoázne obcovanie s alkoholom na pamätníku. Nie je to však na pamiatku padlých mladých mužov 320. gardového pluku 4. ukrajinského frontu a príslušníkov 1. Československého armádneho zboru, ktorí toto mesto v januári 1945 oslobodili a už sa živí do vlasti a k rodinám nevrátili. Fotky som urobil pochopiteľne bez ľudí pri inkriminovanej krčne s eufemickým názvom Pub u anjela, aby som nikoho z nevedomého davu nemusel vystavovať kompromitácii s touto podlosťou progesivizmu.
Táto perfídnosť vedenia mesta volá zaiste aj do nebies (v ktoré sa už prakticky neverí) po odpoveď. Aká bude, to nám neprislúcha vedieť. Vieme však, že božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Pohľad na pamätník, v pozadí Pub u anjela. Zdroj: Peter Grečo
Pub u anjela priamo v areáli Pamätníka Červenej armáde v Prešove. Zdroj: Peter Grečo
Autor je členom Slovensko-ruskej spoločnosti