Štandard pri príležitosti Vianoc a Nového roka otvára sériu kľúčových textov za uplynulých 12 mesiacov. Podporiť tvorbu ďalších môžete kúpou predplatného. Esej Vasila Lipitského sme pôvodne publikovali 2. októbra 2024.
Dve tézy o hrozbe tretej svetovej vojny, či a za akých okolností môže vzniknúť a čo znamená zmena jazyka, ako o hrozbe jadrovej vojny začíname hovoriť.
Čoraz častejšie počúvame a čítame o hrozbe masívneho ozbrojeného konfliktu, ktorý mnohí autori a priori nazývajú treťou svetovou vojnou.
Téma získala ešte viac pozornosti po vyhláseniach ruského prezidenta Vladimíra Putina o revízii ruskej jadrovej doktríny, ktorá mení podmienky, za ktorých Rusi pripúšťajú možnosť použitia jadrových zbraní. Hoci v čase písania tohto textu ešte nevyšlo nové vydanie spomínaného dokumentu, západná verejnosť to už vníma ako priamu hrozbu.
Osobne si myslím, že ak niekto naozaj chce rozpútať atómovú vojnu, nezačne tým, že vypracuje a zverejní teoretické zdôvodnenie: aby bol takýto osudový krok úspešný, musí byť nečakaný a rýchly. Skôr tu ide o hru a vytváranie psychického tlaku na súperov.
Chcel by som sa však napriek tomu pokúsiť o zváženie – ani nie tak miery pravdepodobnosti tejto, našťastie, nateraz imaginárnej vojny – toho, akou by sa jadrová vojna stala a či by sa mohla oprávnene nazývať celosvetovou.
Kto bude bojovať
Je to len pár rokov, čo sme si pripomínali storočnicu od začiatku prvej svetovej vojny. Bola to vtedy širšia udalosť, vyšlo niekoľko nových kníh a esejí, vydali sa v nových vydaniach aj staršie diela. Pripomeňme si však, že v literatúre, ktorá bola napísaná krátko po skončení vojny v roku 1918, nikde nenájdete definíciu „prvá“ – vtedy bola jediná, a ako mnohí dúfali, aj posledná. Ale okamžite ju začali nazývať „svetová“. A je jasné prečo: z 59 nezávislých štátov, ktoré v tom čase existovali, sa na nej zúčastnilo 32, teda asi 55 percent, čo je malá, ale väčšina.
Pred druhou svetovou vojnou ju tak nikto vopred nenazýval, aj keď bolo jasné, že zapojených bude podstatne viac účastníkov. V roku 1939, v jej predvečer, bolo na svete už asi 70 nezávislých štátov. Aj keď nie hneď, zapojilo sa ich do tohto masakra takmer 60, čo je viac ako 85 percent z celkového počtu, to už bola rozhodne väčšina. Bol to naozaj globálny konflikt.
Toľko úvodná terminologická poznámka aj s témou rozsahu. Spýtajme sa teraz, aké sú dôvody domnievať sa, že možná budúca konfrontácia sa stane aj globálnou? Dnes je na svete 195 nezávislých štátov. Aké príčiny by mohli väčšinu z nich podnietiť k účasti na vojenskej akcii? Cítime, že uvažovanie sa nám oproti minulosti trochu mení a posúva, aj keď stále ostáva na pamäti, že tretia svetová vojna a globálna vojna nemusia znamenať to isté (o tom nižšie).
Momentálne sú na planéte tri „horúce“ miesta: Blízky východ, Ukrajina a Taiwan. V prvých dvoch už prebieha konflikt, v tretej oblasti vládne vysoké napätie, chvalabohu bez krviprelievania. Odborníci si myslia, že udalosti v každom z týchto miest sú schopné spustiť širší konflikt, zahŕňajúci svetové mocnosti.
To, čo teraz pozorujeme, sú však v podstate regionálne problémy, ktoré ovplyvňujú záujmy relatívne malého počtu krajín. Na Blízkom východe sú len niektorí Arabi a niektorí moslimovia pripravení postaviť sa na stranu Palestínčanov inak ako len verbálne (už sme písali v Štandarde, prečo to je tak).