Tradícia nedeľných politických debát ukazuje, že nedeľné Na telo bola nová slovenská sekulárna liturgia, ktorou státisíce Slovákov „svätilo“ nedeľu. Zbierka pána Kovačiča naznačuje, že náboženský jazyk v tomto zmysle presne potvrdzuje o čo tu ide. (standard.sk)
Rozhovor s filozofom Jurajom Šústom o tom, prečo je úspešná zbierka Michala Kovačiča na nové médium znakom sekulárneho politického náboženstva, o tom, prečo je tento fenomén prítomný najmä v progresívnom prostredí a aký postoj zaujať, ak vedieme politický zápas s človekom, ktorý politiku chápe ako náboženstvo.
Bývalý moderátor televízie Markíza Michal Kovačič vyzbieral na svoj nový projekt za pár dní stovky tisíc eur, a to v prevažnej miere od malých prispievateľov. O akom fenoméne to podľa vás vypovedá?
Pánu Kovačičovi môžeme pogratulovať k úspešnej zbierke. To, že je taká úspešná, oprávňuje iných ľudí premýšľať nad tým ako nad fenoménom, ktorý tu je prítomný. Podľa mňa to svedčí o tom, že istá skupina našej spoločnosti považuje záležitosti týkajúce sa straníckej politiky za veci priam až najdôležitejšieho významu.
Tradične boli najdôležitejšími vecami tie náboženské, lebo Boh je to, čo je najvyššie. Z toho sa zdá, že pre dnešných sekulárnych ľudí, alebo čoraz viac sekulárnu spoločnosť je najdôležitejšie to politické, to teraz preberá štatút sekulárneho náboženstva. Tak, ako sa dokážu veriaci ľudia – a to aj chudobní – zložiť napríklad na nový oltár, vežu či kostol, v súčasnej kultúre sú chrámami dneška médiá, ktoré prezentujú politické pohľady na to, ako má vyzerať krajina, politici, spoločnosť.
Skúste bližšie vysvetliť fenomén sekulárneho či politického náboženstva.
V politickej filozofii je známy koncept Erica Voegelina, ktorý o tom veľa písal. Ale ak nechceme ísť do detailov, tak môžeme povedať, že ide o to, že náboženské sa sekularizuje a politika sa divinizuje, zbožšťuje. Politické sa už netýka len nejakej vymedzenej oblasti verejného života ako sú parlament, súdnictvo a správa vecí verejných, ale cez zmeny, ku ktorým prispeli aj moderné médiá, sa to týka celého života človeka, jeho mysle, jeho srdca, každodenných záujmov. Hranica medzi súkromným a verejným sa úplne stiera.
Je to smutný paradox, tá hlúpa tradícia nedeľných politických debát ukazuje, že nedeľné Na telo bola taká nová slovenská sekulárna liturgia, ktorá sa postupne vylaďovala na progresívnu vlnu. Ak to vyjadríme náboženským jazykom, tak státisíce Slovákov takto „svätilo“ nedeľu. Myslím si, že aj tá zbierka ukazuje, že náboženský jazyk v tomto zmysle nie je prehnaný, ale presne vyjadruje to, o čo ide.
V akom zmysle?
V takom, že je bezprecedentná. Je bezprecedentné, aby sa také veľké peniaze vyzbierali v takom krátkom čase na projekt politických diskusií, ktorých dnes existuje veľké množstvo. Navyše sú tu viaceré konkurenčné liberálne médiá, ktoré majú podobné diskusie. Napriek tomu tu bol fenomén týchto nedeľných politických debát ladených v progresívnom tóne a ukázalo sa, že je veľmi silný. Preto si myslím, že nie je prehnané pripodobniť to k náboženským motiváciám.
Prečo je politické náboženstvo prítomné hlavne v progresívnom prostredí a v iných, napríklad, konzervatívnom, socialistickom, alebo národnom ho nebadať? Ako si to vysvetľujete?