V lete sme v aktuálnych časoch vojnovej propagandy zvyknutí na vychovávanie rôznymi dejinnými analógiami, ktoré vraj majú ukázať históriu ako učiteľku. Ide najmä o august (1968) a september (Mníchov). Na jednu dôležitú a azda ešte priliehavejšiu analógiu sa však zabúda: vypuknutie prvej svetovej vojny. (standard.sk)
Historické analógie sa dnes využívajú najmä na to, aby sme si osvojili „ten správny“ geopolitický výklad aktuálnych udalostí. Z histórie si tak berieme presný opak toho, v čom by nás mala poučiť. Napríklad analógia s Mníchovom nám vraj hovorí, že ak Chamberlainove rokovania s Hitlerom boli v roku 1938 naivné, poučenie pre dnešok znie, že už nikdy nikto nesmie s agresorom rokovať, a to ani v prípade, ak je napadnutá krajina na dne a pokračovanie vojny môže priniesť len jej likvidáciu.
Dnes si pripomíname 110-te výročie vypuknutia prvej svetovej vojny a až príliš nám uniká, ako sa udalosti bezprostredne predchádzajúce vojnovej kataklizme, do ktorej sme napochodovali so zavretými očami, zato však plní odhodlania a morálneho presvedčenia, až príliš podobajú na dnešný stav.
Keď pred dvanástimi rokmi napísal Christopher Clark oceňovanú historickú štúdiu Námesačníci (Sleepwalkers), v predvečer stého výročia prvej veľkej vojny sa dielo považovalo za bystré vysvetlenie náramných hlúpostí. Ich zacyklenie nás doviedlo do vojny, ktorá takmer zničila Európu (a bola jednou z príčin vojny druhej). Všetci sme rozumeli, aké proroctvo nám chcela povedať a čomu sa máme vyhnúť do budúcnosti.
Prešlo desať rokov a všetky poučenia, ktoré mediálno-kultúrna sféra z knihy odvodila, šli bokom. Dnes sa nachádzame v podobnom stave, aký opisoval Clark v rokoch krátko pred vypuknutím vojny začiatkom minulého storočia.