Celé vyšetrovanie údajných ruských kontaktov Donalda Trumpa sa zaradí do dejín po boku tých najznámejších novodobých škandálov americkej politiky, ako je zavraždenie prezidenta Kennedyho a Watergate. S atentátom na Kennedyho ich spája to, že zrejme aj po desiatkach rokov budú existovať rôzne okrajové prúdy, ktoré oficiálnej verzii neveria. S Watergate zase to, že sa tu jedna prezidentská kampaň pokúsila zdiskreditovať druhú pochybnými, takmer gangsterskými prostriedkami. A bola to kampaň Hillary Clintonovej. (standard.sk)
Donald Trump od začiatku kampane vyjadroval nápadne, pre mnohých nechutne, ústretový postoj k Rusku. Trumpovi sa v tom potvrdil inštinkt, že je tu veľká časť republikánskeho publika, ktorá bude v zásade pozitívne reagovať na čokoľvek, čo je opačné ako doterajší washingtonský konsenzus. Ale nezabudnime, že Trump sa vyjadroval kriticky k americkej politike voči Rusku, či vtedajšiemu Sovietskemu zväzu, konzistentne už od osemdesiatych rokov.
To je však, nech už si o tom myslíme čokoľvek, niečo iné ako sa vedome spriahnuť s ruskými rozviedkami a štátnymi orgánmi. Čomu vďaka naratívu vytvorenému médiami dodnes zástupy ľudí v Amerike i vo svete na nejakej úrovni veria. Napriek tomu, že niekoľko vyšetrovaní presvedčivo dokázalo, že žiadne také sprisahanie neexistovalo. A dokonca, že opisy takého sprisahania šírené médiami sa zakladali na vyfabrikovaných materiáloch, často zámerne vytvorených. A ich kľúčové súčasti uviedli do pohybu kampaň Trumpovej súperky Hillary Clintonovej.
Vyšetrovania Muellera a Horowitza