Vojny sú historicky jedným z najtragickejších a zároveň najvýnosnejších javov pre rôzne odvetvia. Zatiaľ čo konflikty spôsobujú obrovské utrpenie a materiálne škody, pre určité skupiny – predovšetkým firmy z vojenského, energetického a finančného sektora – predstavujú príležitosti na obrovské zisky. Moderné dejiny sú plné príkladov, kde z vojnového chaosu vyšli víťazne predovšetkým korporácie, ktoré dokázali získať kontrakty na dodávky zbraní, surovín alebo sa podieľali na povojnovej rekonštrukcii. (noveslovo.eu)
Jedným z najvýraznejších príkladov je vojna v Iraku v roku 2003. Tento konflikt, ktorý spustili Spojené štáty pod vedením Georgea W. Busha, bol oficiálne ospravedlňovaný potrebou odstrániť Saddáma Husajna a odhaliť údajné zbrane hromadného ničenia. No za politickými a bezpečnostnými dôvodmi bola aj snaha získať prístup k ropným zdrojom krajiny. ExxonMobil, Chevron a ďalšie americké ropné giganty profitovali z chaosu po invázii, keď získali lukratívne kontrakty na ťažbu irackej ropy. Po vojne sa tieto firmy stali kľúčovými hráčmi v irackej ekonomike, a hoci krajina zažívala politický a bezpečnostný rozvrat, ropný priemysel pokračoval v generovaní ziskov.
Po útokoch z 11. septembra 2001 vtrhli Spojené štáty do Afganistanu s cieľom zničiť teroristickú sieť al-Káida a zvrhnúť Taliban. Dlhoročný konflikt bol nesmierne nákladný, ale pre niektoré firmy mimoriadne výnosný. Halliburton, firma, ktorej bývalý generálny riaditeľ Dick Cheney bol v tom čase viceprezidentom USA, získala kontrakty v hodnote miliárd dolárov na obnovu infraštruktúry a logistické operácie pre americkú armádu. Rovnako ako v prípade Vietnamu, aj v Afganistane vojenskí dodávatelia a súkromné bezpečnostné firmy na konflikte výrazne zarobili, zatiaľ čo krajina sa ponorila do nestability a chaosu.
Rok 2022 priniesol ďalší vážny konflikt, tentoraz v Európe. Ruská invázia na Ukrajinu bola katastrofou pre milióny ľudí, ale aj ďalšou príležitosťou pre vojenský a energetický sektor. Od začiatku vojny sa mnohé západné firmy zapojili do poskytovania pomoci Ukrajine, a to nielen vo forme zbraní, ale aj v rámci povojnovej obnovy, ktorá sa ešte len začína.
Vojenský priemysel USA, vrátane gigantov ako Lockheed Martin a Raytheon Technologies, z vojny na Ukrajine profituje. Spojené štáty dodali Ukrajine pokročilé zbrane, ako sú protitankové systémy Javelin a rakety Patriot, čím si tieto firmy zabezpečili nové objednávky v hodnote miliárd dolárov. Nielen americké, ale aj európske spoločnosti, ako nemecký Rheinmetall, zaznamenali prudký nárast výroby v reakcii na dopyt po zbraniach a vojenskej technike, ktorú Ukrajina používa na obranu.
V súčasnosti je zaujímavé sledovať aj prístup Európy k vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Zatiaľ čo Spojené štáty dodávajú rozsiahlu vojenskú pomoc, Európska únia a jej členské krajiny, najmä Nemecko a Poľsko, zodpovedajú za väčšinu finančnej a humanitárnej podpory. Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall hrá významnú úlohu pri poskytovaní vojenskej techniky Ukrajine, a napriek počiatočnej váhavosti sa Nemecko stalo jedným z najväčších prispievateľov vojenskej pomoci.
Vojna na Ukrajine je tragédiou, ktorá má globálne dôsledky. No rovnako ako v prípade predchádzajúcich konfliktov, aj tu existujú skupiny, ktoré z tohto chaosu profitujú. Spoločnosti z vojenského, energetického a finančného sektora, či už sú to americké alebo európske firmy, získavajú miliardové kontrakty a dlhodobé investičné príležitosti. Pre mnohé z týchto korporácií sú vojny, hoci ničivé pre spoločnosť, obchodnou príležitosťou na rozšírenie svojho vplyvu a ziskov.
(Autor je novinár a maliar, absolvoval Amsterdam University of Arts. V súčasnosti v Amsterdame aj žije.)