Z EÚ opäť prišli neradostné čísla: stagnácia. V treťom štvrťroku sa oproti predchádzajúcim trom mesiacom ekonomický výstup nezmenil. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal miniatúrny „rast“ o 0,1 percenta. (standard.sk)
Mohli by sme rozoberať jednotlivé zložky (ne)rastu – ako inflácia dusí spotrebu, ako chýbajú investičné príležitosti či ako konkurencieschopnosť EÚ klesá. Ale je načase prestať sa točiť v kruhu. Je načase povedať si, že táto stagnácia, nie je ničím mimoriadnym, ale že ide o stav, na ktorý by sme si mali zvyknúť. Mali by sme si zvyknúť na to, že z Európy sa stal skanzen a technologicky a potom aj ekonomicky nás predbehne zvyšok sveta.
Je načase dôvody tohto zaostávania pomenovať, aby sme okolo nich nekrúžili ako okolo Toho, Ktorého Meno Nesmieme Vysloviť. V pozadí toho všetkého – teda problémov s dôchodkami, s infláciou, s recesiou, s drahými energiami, so stratou konkurencieschopnosti, ale aj s obmedzovaním osobných slobôd – stojí jediný fenomén, ktorý v rôznych variáciách zasahuje už prakticky všetky oblasti života, ale ktorý má jediné pomenovanie.