„Svet sa stal nebezpečnejším, ale NATO sa stalo silnejšie,“ vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v uplynulých dňoch, počas zverejňovania výročnej správy Aliancie za rok 2023. Dodal, že by bolo historickou chybou nechať Putina vyhrať.
A mne v jeho slovách niečo chýba. Niečo vážne a podstatné. Aspoň štipka sebareflexie, že nebyť ambícií NATO rozširovať sa až k hraniciam s Ruskou federáciou, to znamená až na Ukrajinu, nebol by ani Majdan, ani zvrhnutie demokraticky zvoleného prezidenta Ukrajiny Janukovyča v roku 2014, čo vyústilo do vojenských nepokojov na východe Ukrajiny. A zrejme by nedošlo k anexii Krymu, ani vpádu vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu vo februári 2022.
Svet sa stal nebezpečnejším v tejto časti sveta nielen kvôli porušeniu medzinárodného práva zo strany Ruska, ale aj kvôli zbytočnej a nebezpečnej rozpínavosti NATO, vo veľkej miere vyplývajúcej aj z istej bohorovnosti Aliancie. Čo sa nám môže stať, mohli si spievať po roku 1999, keď sa USA a NATO prepieklo bombardovanie Juhoslávie bez mandátu OSN. Bombardovanie, ktorého výsledkom bolo rozbitie suverénneho štátu a súhlasom veľmocí posvätený vznik Kosova, ktoré Slovensko doteraz neuznalo, a som presvedčený, že by ani tak nikdy urobiť nemalo. Po bombardovaní Juhoslávie lietadlami NATO sa naozaj nič nestalo, a tak išlo NATO ďalej. Až sa bumerang vrátil vo veľmi nebezpečnej podobe hrozby III. svetovej vojny.
To, ako udalosti na východe Ukrajiny eskalujú od februára 2022, je neakceptovateľné. Vina aj Ruskej federácie na tejto eskalácii je nespochybniteľná, slovenská diplomacia to opakovane jasne deklaruje. Slovensko nikdy nemôže uznať samostatnú Luhanskú či Doneckú republiku, rovnako ani zmenu hraníc Ukrajiny. Je tu ale jedno veľké ALE. Tento nezmyselný konflikt, v ktorom sa už desať rokov ničí minimálne východ Ukrajiny, mohol byť rokovaniami riešený už niekoľko týždňov po vypuknutí vojenského konfliktu, čo však USA a Veľká Británia odmietli (návšteva britského ministerského predsedu Borisa Johnsona v Kyjeve). Prečo sa tu odvtedy takmer vôbec nehovorí o mieri? A prečo ten, kto o ňom hovorí, je okamžite ostrakizovaný? Prečo tu Macron, spolu s niektorými európskymi lídrami, špekulujú o možnom vyslaní vojsk NATO na Ukrajinu? Vďakabohu za aspoň trošku rozumné prístupy krajín ako Nemecko a Španielsko. Nemecký kancelár Scholz napriek kritike stále odmieta poskytnúť Ukrajine nemecké najmodernejšie rakety Taurus. „To je hranica, ktorú ako kancelár nechcem prekročiť,“ povedal s tým, že chce zabrániť, aby sa Nemecko zapojilo do tejto vojny, čo na kancelárovi veľmi oceňujem.
Ukrajina by mala mať odvahu na vyvesenie bielej vlajky a rokovania o ukončení vojny s Ruskom. Tieto slová pápeža Františka v rozhovore, ktorý má v stredu 20. marca odvysielať švajčiarska televízia RSI, vyvolali v niektorých kruhoch neskutočne negatívne reakcie. Účelovo sa to zúžilo len na „bielu vlajku“, pápežove slová o rokovaniach nikto nespomínal. Vatikán to jasne povedal, nežiada, aby Ukrajina kapitulovala. Nemá na to žiaden mandát. Čo je však na tom zlé, keď hlava katolíckej cirkvi opakovane volá po mieri a okamžitom ukončení zabíjania?
Musím zdôrazniť aj skutočnosť, že od polovice roka 2022 sú teraz Ukrajinci pravdepodobne najslabší. Okrem nedostatku zbraní a munície, chýbajú Ukrajine ľudské zdroje. V armáde pomaly nemá kto bojovať. Násilné odvody sa tak dnes dejú po celej Ukrajine. Mobilizácia rozdeľuje ukrajinskú spoločnosť. Čoraz viac podobných správ sa objavuje aj v slovenských liberálnych médiách, hoci ich novinári sú stále viac menej za pokračovanie konfliktu.
Jensom Stoltenbergom som začal a ním aj skončím. „Ukrajincom nedochádza odvaha, ale munícia,“ vyhlásil na jeseň končiaci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Ak to však bude takto pokračovať, Ukrajincom budú chýbať najmä vojaci. Raz sa tak mierové rokovania s Ruskom, ktoré by medzinárodné spoločenstvo určite ešte stále mohlo dotlačiť do kompromisu – to znamená, aby sa nemenili hranice Ukrajiny a aby Ukrajina zostala neutrálna, začnú. Čím neskôr sa tak stane, tým to bude horšie aj pre Ukrajinu.
Bežný Ukrajinec si potom môže položiť legitímnu otázku: „Stálo to všetko za to“?