Julian Assange, novinár a vydavateľ, ktorý sa zameral na odhaľovanie vojenských a politických zločinov Spojených štátov, je konečne slobodný. Po dvanástich rokoch.
Za to, že hájil slobodu slova, a že sa odvážne pustil do odhaľovania vojnových zločinov USA, stratil na viac ako desaťročie slobodu. Veľmi ťažko sa mi to píše, ale fakt je, že osud Juliana Assangea nastavuje kruté zrkadlo politike USA, politike Západu. Na jednej strane majú USA a Západ plné ústa demokracie a slobody. Na druhej strane si často robili a robia, čo chcú. Ak na to niekto prišiel a oboznámil o týchto krutostiach svet, z demokratov sa zrazu stali policajti, ktorí sa rozhodli človeku, ktorý hľadal pravdu a chcel o nej pravdivo informovať, zapchať ústa. Tie najvypuklejšie prípady zosobňujú Julian Assange a Edward Snowden.
Washington žiadal o vydanie Assangea do USA za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých tajných dokumentov týkajúcich sa vojen v Afganistane a v Iraku. Každý príčetný človek musel vnímať to do očí bijúce pokrytectvo. Demokratický, slobodný Západ páchal vojnové zločiny. To je hanba, ktorá mala zostať skrytá. A keď ju niekto objavil a začal o nej hovoriť, začali ísť po ňom ako po lovnej zveri. Aj preto som rád, že Julian Assange je konečne na slobode. Ľudskoprávne organizácie jasajú, bojovníci za jeho prepustenie cítia zadosťučinenie. Prepustenie Juliana Assangea sa podarilo aj vďaka neutíchajúcemu verejnému tlaku takmer z celého sveta. Ako predseda Zahraničného výboru NR SR som tiež často upozorňoval na jeho osud, na pokrytectvo Západu, s akým sa stavali proti odhaľovaniu vojnových zločinov západných štátov.
Je tu ale jedno veľké ALE. Jedno, oko sa s Julianom Assangeom raduje, druhé sa však pýta presne tak, ako vo svojom texte na sociálnej sieti píše publicista Eduard Chmelár. Je toto prepustenie Assangea naozaj víťazstvo? Na slobodu sa dostal Assange len pod podmienkou, že sa pred súdom v USA prizná k porušeniu zákona o ochrane tajných informácií. V praxi to znamená, že sa americkému bezpečnostnému systému podarilo kriminalizovať žurnalistiku a rozšíriť ich jurisdikciu globálne aj na tých, ktorí nie sú občanmi USA.
Julian Assange, ktorého síce stíhali Američania, ale bol väznený vo Veľkej Británii (chvalabohu, v USA by možno vo väzbe ani neprežil), musel prijať spomínanú americkú podmienku. Preto, aby prežil, je totiž vážne chorý. Je však trístne, ako osobu Assangea komentujú slovenské liberálne médiá, na čele s Denníkom N. A síce, že o ňom uvažujú ako o „teroristovi“. Úplne vážne toto tvrdia o odvážnom novinárovi, ktorý odhaľoval najťažšie zločiny Spojených štátov amerických v Iraku, ktoré mali byť utajené. Toto vysvedčenie slovenských médií, ktoré im vystavuje v tejto téme napríklad Denník N, je pre ne reputačne neudržateľné a likvidačné.
Na záver ešte raz Eduard Chmelár – súhlasím s jeho tvrdením, že týmto prepustením Assangea sa dlhoročný spor o slobodu slova nekončí, ale ešte len začína. Nemôžeme dopustiť, aby sa utajovanie vojnových zločinov stalo normou!