„Keď sa dvaja bijú, tretí vyhráva,“ hovorí jedno naše príslovie. Jeho praktické efekty vidieť napríklad aj vo vojne, ktorá teraz zúri nie príliš ďaleko od nás. (standard.sk)
Zatiaľ nie sme schopní určiť, ktorá z oboch bojujúcich strán skutočne vyhrá, alebo či bude výsledkom nejaký všestranne neobľúbený a dosť možno dočasný kompromis. Jedného víťaza už však táto vojna má, a to Indiu.
Najľudnatejší štát sveta k tomu síce prišiel ako slepý k husliam, ale dokázal svoju príležitosť dokonale využiť. India je jediná naozaj významná svetová mocnosť, ktorá doteraz jasne nezapadla ani do jedného z oboch táborov: cenná nevesta na trhu plnom škaredých starých panien. A využíva to bez zvyšku.
Samotná indická populácia nie je nijako zvlášť priateľsky naladená voči Západu, a problémy Európanov sú jej dosť vzdialené na to, aby sa nepridávala naplno ani tam, ani onam. Chronická nedôvera voči Číne, s ktorou má India dlhodobý pohraničný spor, zároveň zabraňuje akémukoľvek veľkému brataniu sa s Pekingom.
Oba štáty sú na medzinárodnej scéne skôr konkurenti ako priatelia a ich zbližovaniu bráni aj úplne odlišný charakter oboch kultúr. V Číne dominuje jedno etnikum, jedna politická filozofia a jeden veľký konformizmus obyvateľstva. India je mnohofarebná, vnútorne rozháraná, niekedy chaotická a občas krvavá skladačka namiešaná z desiatok rôznych kultúr a jazykov. Ani jednotného boha nemá.
Nárendra Módí, jeden z mnohých starcov vládnucich významným národom, je dnes skoro jediným človekom, ktorý môže lietať rovnako do Kyjeva, ako aj do Moskvy a nikto mu nepovie ani ň. India prevádzkuje rozsiahly obchod so Západom, ale zároveň dováža ruskú ropu, platí za ňu rupiami a následne ju potom predáva do zvyšku sveta za doláre, pričom je súčasťou bontónu tváriť sa, že ide vlastne o indickú ropu, ťaženú v niekoľkých minivrtoch v Ásame.