Fakt, že rozhovor prezidentov Trumpa a Putina trval približne dve a pol hodiny dokazuje, že USA a RF obnovili diplomatickú komunikáciu na najvyššej úrovni a že dospeli k politickému realizmu pri vyvažovaní záujmov. (noveslovo.eu)
Avatar diabla Woland povedal: „Fakt je tá najtvrdohlavejšia vec na svete“ (M. Bulgakov, Majster a Margaréta). Aktuálne príklon k politickému realizmu znamená viacnásobnú nádej. Po prvé, že sa odkladá hrozba horúcej svetovej vojny, ktorá v hybridnej podobe už vypukla. Po druhé, že sa svet nemusí vrátiť k totálnemu chaosu, „vojne všetkých proti všetkým“ (T. Hobbes). Veľká trojka je v dobrom postavení, aby mohla viesť dohovory o formovaní multipolárneho sveta.
Makroregiónov bude samozrejme viac ako tri. Avšak historickú zodpovednosť aktuálne majú v rukách tri globálne veľmoci – USA, ČĽR, RF. Nie je náhodou, že dohovory o možnom ukončení vojny na Ukrajine sa v mnohom tematicky približujú desaťbodovému plánu, ktorý už dávnejšie prezentovala Čína.
Obaja prezidenti sa zhodli, že konflikt na Ukrajine sa musí skončiť trvalým mierom. Zdôraznili potrebu zlepšiť bilaterálne vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom, čo umožní rozsiahle hospodárske dohody a geopolitickú stabilitu na báze nastolenia mieru.
Rozhovor prezidentov má jeden konkrétny výsledok. Nedosiahli síce bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ale dohodli sa na zastavení útokov na energetické zdroje. Prezident Putin ihneď vydal patričný rozkaz ruskej armáde. Vodcovia sa zhodli, že prvý krok k mieru bude posúdiť technické náležitosti, aby mohlo byť nastolené námorné prímerie v Čiernom mori. Tieto rokovania sa okamžite začnú na Blízkom východe.
Ďalej prezidenti spolu hovorili o Blízkom východe ako o regióne potenciálnej spolupráce, o tom, ako zabrániť budúcim konfliktom. Prediskutovali potrebu zastaviť rozširovanie strategických zbraní. Zhodli sa na tom, že Irán by nemal nikdy získať schopnosť zničiť Izrael.
Dôjde tiež k výmene ruských a ukrajinských vojnových zajatcov, 175 na každej strane. Prezident Putin navrhol, aby sa obnovili hokejové zápasy medzi ruskými (KHL) a americkými hokejistami (NHL), čo sa stretlo s porozumením. Spomenul som si na ping-pongovú diplomaciu (1971) za čias prezidenta R. Nixona a H. Kissingera, keď sa obnovovali vzťahy medzi USA a Čínou.
Z doterajších kusých informácií vyplývajú dva závery. Po prvé, skončilo sa úsilie vplyvných kruhov o izoláciu Ruska v rámci medzinárodného spoločenstva. Už dlhší čas tvrdím, že vojna na Ukrajine je sekundárny problém, hlavným sporným problémom je nový svetový poriadok. Priebeh dnešného telefonického hovoru oboch predstaviteľov to naznačuje.
Po druhé, EÚ je vlastnou vinou mimo hry. Sledujem program na ČT 24, v diskusii sa stále opakuje, že tak USA ako RF opovrhujú Európou. Nejde o nič nového; z americkej strany si stačí prečítať G. Friedmana – Ohniská napätia (Flashpoints). Na ruskej strane nepriateľské konanie až vojnová hystéria európskych krajín musela vyvolať reakciu. Namiesto lamentácie a nadávania na Rusko sa skôr treba zamyslieť nad tým, prečo k úpadku postavenia EÚ došlo. Ďalej vážne uvažovať o tom, čo treba urobiť, aby sa EÚ nerozpadla a stala sa jedným z makroregiónov rodiaceho sa multipolárneho usporiadania sveta. Ba čo viac, tak trochu utopicky predpokladám, že ak sa EÚ nerozpadne, tak by mohla v blízkej budúcnosti zohrávať určitú stabilizujúcu úlohu medzi protagonistami nového svetového poriadku.
Trochu budem veštiť. Predpokladám, že mainstreamová progresivistická mediálna kamarila bude prekrúcať skutočnosť a hanobiť tak Trumpa ako aj Putina. Tí inteligentnejší začnú tvrdiť, že sa opakuje bipolarita studenej vojny a dochádza k znovurozdeleniu sfér vplyvu. Nuž, určité analógie medzi historickými udalosťami sa dajú nájsť, ale svet sa za osemdesiat rokov značne zmenil. Prezident Trump otvoril Overtonovo okno a zavrieť sa ho už nepodarí. Nové situácie a okolnosti si vyžadujú „nové politické myslenie“ (mantra nešťastného idealistu M. Gorbačova).