Dnes si dáme tipy na skvelé filmy o stredoveku, ktoré uspokoja aj náročného diváka a oplatí sa ich vidieť pre pôžitok z umenia a preniknutie do mentality dávnych storočí. Zároveň sú vizuálnou učebnicou minulosti. (standard.sk)
Stredoveku sa ušlo a určite ujde veľa pozornosti filmového priemyslu. Väčšinou však prezentuje dosť pokrivený obraz plný klišé alebo až nezmyslov, ako napríklad právo prvej noci, pásy cudnosti, horiace bosorky na pomaly každom námestí, veľké bitky tisícov mužov na otvorenom poli, horšie ako chrapúnske spôsoby či zlé jedlo. Prípadne sú plné faktografických omylov, autorskej invencie za hranice únosnosti a nánosov súčasných ideológií.
Z času na čas však vznikne dielo, ktoré poteší aj historika, lebo jeho tvorca prenikne do mentality doby a film sa stane vzdelávacím médiom. Takže pokojne zabudnite na Kráľa Artuša, Kráľovstvo nebeské, Návštevníkov, Statočné srdce alebo Hru o tróny, ktoré sú vizuálne atraktívne, výpravne spracované a prípadne humorné. Nech sa páči, výber štyroch kvalitných filmov.
1. Siedma pečať (1957)
Jeden z kultových filmov 20. storočia, ktorého tvorcom je slávny švédsky režisér Ingmar Bergman. Známy je najmä filmami o živote vo svojej dobe zasadenými do Švédska. Tu však načrel do témy stredoveku a inšpiráciou mu boli fresky kostola, v ktorom kázal jeho otec.
Stredovek si bravúrne naštudoval a s veľkou umeleckou slobodou spájal historické reálie Európy, obrazy a mentality, ktoré produkovala tá doba, hoci nie vždy sedí faktografia. Napríklad upaľovanie bosoriek nebolo témou vo Švédsku v časoch, do ktorých je zasadený dej filmu, a aj šach sa hral inak. Zacielenie filmu je však na mentalitu a dá sa povedať filozofiu života.
Príbeh filmu sa odohráva vo Švédsku v 14. storočí a dýcha apokalypsou. Hlavnou postavou je rytier, ktorý sa vracia z krížovej výpravy na svoj hrad. V krajine zúri mor, spoločnosť osciluje medzi zábavou, modlitbami, strachom, tvrdým pokáním flagelantov a fanatizmom, hľadá odpoveď na to, kto môže za mor. Rytier putuje a hrá šach so smrťou, aby získal aspoň nejaký čas, lebo netúži zomrieť. Zároveň hrá o záchranu života komediantky a jej dieťaťa a skúša prekabátiť smrť. Dá sa to?
Filmom nás sprevádza mnoho otázok, obrazov, premýšľania a hľadania zmyslu života, vyrovnávania sa so smrťou, premýšľaním o Bohu. Čo záber, to pohľad do stredovekého umenia, veď stredovek bol dobou, ktorá sa vyjadrovala v obrazoch a symbolickom jazyku, lebo ľudia dobre vedeli, že slová nestačili na vyjadrenie. Čo postava, to iná stredoveká mentalita a iné otázky. Presne ako v pluralitnej stredovekej spoločnosti, ktorá mala ďaleko od jednoliateho monotónneho celku a skôr to v nej hralo všetkými odtieňmi. Naozaj majstrovské dielo.
Záver je ikonicky stredoveký v podobe tanca mŕtvych, obľúbenej téme stredovekého umenia a zhmotnenia hesla memento mori. Smrť si odvádza rytiera a iných reprezentantov spoločnosti. Rytier odchádza modliaci sa a zmierený a to posledné slovo bolo aj jedným z cieľov stredovekého života. Komediantka a jej dieťa môžu ďalej písať svoj príbeh a hľadať radosť a zmysel života. Záver v sebe nesie nie celkom stredovekú odpoveď a sú v ňom skôr vplyvy sekularizujúceho sa Švédska. Možno Bergmanove túžby a jeho odpoveď na neodvratný majestát smrti.