Západná tlač medzitým odporne klame o ruských postojoch. (facebook.com)
Britský denník The Guardian, inak jeden z lepších svetových denníkov, dnes lživo píše, že Putin „prekvapivo“ „prvýkrát“ pripustil bilaterálne rozhovory o mieri s Ukrajinou.
To je dychberúce klamstvo. Kremeľ vždy opakoval, že sú hocikedy pripravení si s predstaviteľmi kyjevskej vlády sadnúť za rokovací stôl.
Naopak, Putin podčiarkoval, že to bol Zelenskyj, kto si sám zákonom zakázal rokovania s Ruskom. To Guardian nespomína.
Denník takisto luže v tom, že Putin údajne žiadal, že na Ukrajine musia prebehnúť prezidentské voľby predtým, ako si Rusi sadnú s Ukrajincami za rokovací stôl. Opäť, nepravda.
Kremeľ len upozorňoval, že ukrajinský prezident už podľa nich nie je od vypršania jeho mandátu v kresle zákonne.
Na okraj: Aj samotné ukrajinské zdroje upozorňovali už vopred na to, že ukrajinská legislatíva má toto nedoriešené, na rozdiel od pokračovania mandátu poslancov parlamentu v prípade vojny, čo je zákonne ošetrené. V chaose vojny a politiky a pri nie práve funkčnom ústavnom súde sa však nikomu nechcelo ísť do riadnych zákonných úprav. Kyjevský režim a jeho prívrženci sa, naopak, snažia oprieť o článok ústavy ktorý stanovuje, že mandát trvá do prevzatia moci novým prezidentom. Právne to nie je celkom jednoznačné ani tak, ani tak, plus Moskva si proste užíva možnosť spochybňovať Zelenského, ale ich výhrady nie sú úplne neoprávnené.
Ale tento problém Kremeľ nepovažoval za prekážku v možných rokovaniach, len upozorňoval, že ukrajinská strana musí nájsť nejaký formát, aby výsledky rokovaní neboli právne spochybniteľné. (Úprimne, stačí potvrdenie dohody parlamentom.)
Guardian sa však snaží opätovne potvrdiť obraz Moskvy ako toho, kto je zodpovedný za pokračovanie vojny a nechce rokovať. Každý, kto sleduje vyjadrenia priamo z Kremľa vie, že Guardian klame. Bohužiaľ, veľká časť západnej verejnosti sa riadi práve informáciami sprostredkovanými cez manipulatívne spravodajstvo.
Výhľad je pritom veľmi povzbudivý. Podľa Arestovyča, bývalého poradcu Zelenského, Putin aj veľkonočným pokojom zbraní Kyjevu vyslal signál: pozrite sa, hocikedy to vieme zastaviť, mojím rozkazom. Tak si už normálne sadnite s nami za stôl a rokujte.
A Kyjev síce oneskorene ale predsa reagoval, s tým, že by s Rusmi išli do priamych rokovaní.
To je veľmi povzbudivé. Do určitej miery to totiž vyzerá tak, že obom stranám je jasné, že sa nedá spoliehať na žiadne „geniálne“ vyjednávačské schopnosti Trumpa.
Ten akurát chce čo najviac vyžmýkať Ukrajincov, dokonca si vypýtal kontrolu nad plynovodom, čo nevyhovuje ani Ukrajincom ani Rusom. A Rusom Trump neponúka žiadne bezpečnostné garancie. V podstate sa správa k Putinovi tak, ako Putina zobrazuje západná tlač: veď vám ponúkam „deal“, nástojí nechápavo, a skvelý: vy si zoberte jednu časť Ukrajiny, ja to posvätím, a ja si zoberiem ako protektorát druhú.
Lenže toto Rusi nepotrebujú, oni potrebujú vojenský neutrálne územie až po Užhorod a ďalšie bezpečnostné záruky.
A tak, aj pod tlakom toho, že Rusi teraz už nezastaviteľne postupujú, Kyjev vyzerá byť ochotný už sa veľmi nespoliehať na Američanov a rokovať s Rusmi napriamo. Hneď po tom, ako tento týždeň absolvuje v Londýne rozhovory s Britmi, Francúzmi a Američanmi.
V celej skladačke ale chýba jedna obrovská časť: vôľa pomôcť mieru zo strany EÚ a jej aktívna pomoc.
Pretože tu vôbec nejde len o prímerie a začatie nejakého mierového procesu. To nepôde bez stabilizácie situácie na Ukrajine. Tam treba obmedziť moc banderovcov, ktorí sú čiastočne prelezení bezpečnostným aparátom, najmä ministerstvom vnútra, a sú schopní nasadiť nie malé oddiely v zbrani. Treba zabezpečiť kontrolu nad zbraňami vnútri krajiny. Treba posilniť reálne občianske štruktúry. Treba pomôcť v pozitívnej komunikácii: akonáhle skončí výnimočný stav a začne sa rozprávať o reálnych dopadoch vojny, o obetiach, situácia na Ukrajine môže byť spoločensky a politicky veľmi výbušná.
Skepsa je namieste, keďže EÚ aj Británia doteraz hrali v mierovom úsilí skôr negatívnu rolu.
Ale medzinárodná situácia sa za posledné týždne značne zmenila, a tak ostáva malá, maličká nádej, že kroky Kyjeva a Moskvy smerom k mieru konečne podporí aj Berlín, Paríž, menej pravdepodobne Londýn, a tiež Brusel.
S tými mierovými náladami je to síce ako na hojdačke, raz to vyzerá pozitívne, potom sa zrazu vyjadrenia zmenia. Ale tým, že je postupne z konfliktu jedna strana, ukrajinská, už značne vyčerpaná, šance na to, že sa to všetko tento rok nejako ukončí, predsa len rastú.
Ešte keby k tomu mierovému procesu prispela aj západná tlač tým, že prestane klamať.